cestopisy

Švajčiarsko: Prudko návyková krajina po všetkých stránkach

Jednu z vysnívaných krajín Európy sme v polovici júla aspoň na pár dní konečne navštívili aj my. Videli sme hory, mestá, ochutnali miestne jedlá a nasali trochu atmosféry dokonalého sveta, o ktorý sa na Slovensku márne desaťročia pokúšame (a ešte ďalšie aj budeme). Čakali nás tam kamaráti a priala aj meteorologická situácia. Vyrazili sme s mentálnym naladením, že so skvelou partiou a vydareným počasím sa nemôže nič pokaziť. Ako to celé dopadlo?

sobota
CESTA TAM

Budíček sa prvýkrát ozval o 4:00 hod. Po raňajkách sme už o piatej nasadali do napakovaného auta. Rakúsky colník sa len opýtal na miesto dovolenky, zaželal šťastnú cestu a odmával rukou. Najbližšia hodina a pol bola skúškou zraku, auta a nervov. Dôvodom bola prietrž mračien, pri ktorej kmitali stierače naplno a viditeľnosť bola len na pár metrov. Viac ako šesťdesiatkou sa ísť nedalo. Až ďaleko za Viedňou bolo možné normálne pridať plyn. Prvú veľkú prestávku s občerstvením sme si naplánovali v malebnom Salzburgu. Auto dostalo miesto v garáži Linzer gasse vytesanej do skaly. Ani slabé mrholenie nás neodradilo od malej prechádzky starými uličkami. Vidieť Mozartov rodný dom je tu doslova povinnosť. Telo si pýtalo svoju dávku energie, a tak sme zasadli sme do jednej z mála otvorených cukrární. Káva, džús, jablkové štrúdle a mini raňajky (božská kaiserka, dve malé maslá a trocha džemu – spolu za šialené štyri eurá) nás dobre nakopli na ďalšiu cestu. Pár ulíc, pár fotiek a išlo sa ďalej. Postupne sme sa dostali k tunelom ... a za jedným z nich mi už policajt ukazuje, aby som zatiahol na kraj cesty. Slušne si vypýtal doklady a vysvetlil, že ku koncu tunela bola namiesto stovky iba osemdesiatka, a tak som prekročil rýchlosť o 17 km/h. Decentná pokuta 35 € prebrala k zvýšenej ostražitosti na podobné cestné chytáčiky. Na rakúskej strane sme ešte pred hranicami kúpili švajčiarsku diaľničnú známku (40 CHF). Švajčiarsky colník už z diaľky naznačil na plynulé pokračovanie v jazde. Po cca 12 hodinách cestovania sme konečne dorazili do kantónu Thurgau (južne od jazera Bodensee), kde sme necelý týždeň mali základňu.



nedeľa
WALENSEE
Prvý výlet sme absolvovali na jazero na hraniciach švajčiarskych kantonov Saint Gallen a Glarus. Miesto vyhrala dedina Weesen na platenom parkovisku Amden pri bufete Lago Mio. Odtiaľ asi  trištvrte hodinu peši pod skalou ku kaplnke v osade Betlis. Po celý čas idete po krásnej krajine. Vo vedľajšej stodole je malá samoobslužná turistická kaviareň. Urobíte si kávu, zaplatíte ... a je len na vašej poctivosti, či dáte požadovanú sumu. Odtiaľ je do desať minút až k vodopádu Seerenbachfälle / Rinquelle. Ten tvorí kaskádu troch vodopádov s celkovou výškou 585 metrov, čo z neho robí najvyšší švajčiarsky vodopád. Na spiatočnej ceste sme dali občerstvenie v Landgashof - hotel Paradiesli (káva 4,50€). Podnebie v tejto oblasti je trochu špecifické a dovoľuje nečakane rásť aj palmám. Musí sa Švajčiarom nechať, že vedia postaviť chatu aj v ťažkom teréne. Na niektoré miesta by som nechcel ísť autom ani v lete, nie ešte v zime.





pondelok

ÄSCHER
Ide sa do kantónu Appenzell Innerrhoden, a to kvalitne stúpaním 2,5 hodiny nahor do horského hostinca Äscher, ktorý tu stojí od roku 1846. Ten je otvorený iba od mája do októbra. Od zogranizovaného parkoviska idete kus po asfaltke, ktorá sa časom zmení na lesnú a kamenistú cestu. Prevýšenie vás ani nebude baviť, ale výhľady a cieľ cesty sú tou najlepšou odmenou za námahu. Nad hostincom je kúsok v skale kaplnka Sv. Michala a cestou nahor natrafíte aj na drevený dom s múzeom miestnej fauny a flóry. Priechodná jaskyňa už smeruje na vrch Ebenalp.



EBENALP
Miesto je rajom paraglajdistov. Tí sa pohodlne (spolu s lenivšími turistami) vyvezú lanovkou na vrch Ebenalp (1640 m.n.m). Odtiaľ je už len 10 minút nadol do hostinca. My sme zvolil lanovku na cestu nadol, nieže by sme sa už nevládali vrátiť pešo, ale chceli sme jazdou nadol vidieť okolie z vtáčej perspektívy (lístok pre dospelého 22 CHF, pre dieťa 9 CHF). Pri dolnej stanici lanovky vás ešte čaká poriadne osvieženie. V blízkom potoku je vybudovaná krátka betónová cesta so zábradlím v ľadovej vode, kde si môžete chladiť unavené nohy. Hoci chlad zachádza až do chvíľkovej bolesti, minimálne ešte raz dobrovoľne do potoka vleziete. Pomáha to proti svalovici.  (PS: Po túre som zistil, že sa mi rozpadli topánky).





utorok

MAINAU
Po horskej turistike sme zvolili mestskú prechádzku. Mainau je nemecký ostrov v severozápadnej časti Bodamského jazera. S pevninou je spojený mostom na južnom brehu. My sme sem prešli z Meersburgu. Hlavným lákadlom v rozsiahlej botanickej záhrade je pavilón motýľov (na ktorý ešte stojíte v rade), lebo záujem je vo všetkých vekových kategóriach. Vidieť tieto lietajúce kvety tak zblízka, dokonca sa ich môcť opatrne dotknúť. Áno, pri kúsku šťastia si sadnú na ruku. S foťákom sa tu vybláznite aj na pol hodinu.  Ostrov však ponúka ďalšie lákadlá. Napríklad gastrononické, úžasné staré sekvoje, palác s kostolom, pavilón paliem, hanbaté ženské bronzové sochy pretvorené do štýlových fontán, okrasné jazierka, mini zoo, ale hlavne výhľad na jazero plné jácht. Super miesto na rodinný výlet.



KONSTANZ
Kúsok od Mainau sme na spiatočnej ceste zaskočili aj do prístavu v Kostnici, kde sa lenivo hojdali ďalšie jachty a člny. Vstup do prístavu označuje vysoká ženská socha, ktorá sa pomaly otáča, a má tak vítať námorníkov. Na proporciách šibal sochár nešetril – cici rici ako má byť. Strihli sme to ešte pár uličkami centra a tešili sa na večeru „domov“.





streda

ZÜRICH
Hodina cesty autom ráno celkom ubehla, aj keď pred mestom to začalo hustnúť. Malý stres nastal prirútením sa policajného auta so zapnutými húkačkami. Ale zvierač sa stiahol iba na pár sekúnd ... lebo išlo rýchlo ďalej. Myslím, že jedna pokuta v Rakúsku už stačila, a tu by som sa nedoplatil (kamarát dostal za prekročenie rýchlosti o 1 km/h pokutu nesympatických 40 CHF, ou shit).

V meste pri hlavnej vlakovej stanici mali osviežujúcu reklamnú akciu pri ktorej sme zrazu mali v rukách zadarmo nanuky. Toto mesto si veru vie uctiť návštevu. Odtiaľ krátka prechádza hriešne drahými ulicami, okolo neodmysliteľného stánku s praclíkmi (tie musíte ochutnať) až k osobnému prístavu Zürišského jazero na hodinovú vyhliadkovú plavbu. Pozrieť si mesto priamo z vody je výborný nápad, hlavne niektoré honosné súkromné domy hneď pri brehu s vlastným mólom pre čln. Po plavbe bolo čas ísť doplniť energiu niekde na fastfood.  Jednou z turistických výhod  je, že viete aspoň deň ušetriť na nápojoch, v meste fungujú pitné fontány, kde si vodu rovno naberiete do fliaš. Ťažko je pár vetami opísať mesto, ktoré je lepšie vidieť naživo alebo na fotkách. Ale nedržali sme sa tu dlho, lebo na pláne bola ešte jedna úžasná atrakcia.




RÝNSKE VODOPADY

Vidieť takmer v strede mesta najväčšie európske vodopády najlepšie vystihujú tri písmená – wau! Zaparkovali sme pred hradom Laufen v Neuhausen am Rheinfall. Pokladne už nefungovali, ale vstup na nádvorie bol otvorený a vstupenky (5 CHF na osobu) k rieke zabezpečujú automaty a turnikety. Bolo chvíľu po 18:00 a ľudí našťastie už len poskromne, čo je presne čas, kedy všetko vidíte a fotíte bez tlačenice. Z betónových plošín sa takmer viete dotknúť tej hučiacej masy. Dolu v malom prístave môžete nastúpiť aj na loď, ktorá sa plaví až pod rozbúrené prúdy. To sme už nestihli, ale musí to byť zážitok. Samotné vodopády sú široké 150 a vysoké 23 metrov. (PS: Ku koncu článku si pozrite aj priložené video, kde sú v plnej kráse)



štvrtok
SÄNTIS
Posledný výletný deň sme opäť zamierili na hory. Cieľ bol najvyšší vrch (2502 m.n.m) kantonu Appenzell Innerrhoden. Dá sa síce zdolať za nejakých cca 6 hodín aj peši, ale chceli sme výlet a nie boj o život. Cestu pár minút nahor teda spríjemnila lanovka (rodinný lístok, kde dospelý každý platí 61 CHF, deti gratis). Zo slnka sme stúpali do hustej hmly, ktorá sa zachvíľu stratila, potom vrátila ... a tak to bolo po celý čas. Okolo sú menšie vrchy a tak výhľad na okolie je skvelý. Vrchu dominuje vysoký vysielač, reštaurácia, meteostanica a  atrakcia The Experiential Wolrd.

 

Pod vrcholom je štýlový ***hotel Alter Säntis. Výhľad, chutný obed a nečakane aj zblíženie s divou alpskou prírodou. Na pár sušienok sme nalákali kavky horské, ktoré po chvíli váhania opatrne sadli na ruku a zobrali si jedlo. Po motýľoch je to druhé zvieracie stretnutie osobného druhu.




piatok
CESTA DOMOV
Ťažko sa odchádzalo od priateľov a z tejto úžasnej krajiny. Po raňajkách bol čas rozlúčky. Počasie prialo a tak som ťahal okolo Innsbrucku (sem raz pôjdeme aspoň na celý deň) s malými prestávkami až do rakúskeho Landzeit Mondsee. Tu nás rovno pri vchode zastavila prísna krojovaná pani so žiadosťou o GreenPass. Po ľahkom obede s výhľadom na jazero sme pokračovali domov. To už šoférovala manželka, lebo mňa po jedle a 6,5 hodinách jazdy na 15 minút decentne zalomilo rovno za stolom. Že sa blížime k Slovensku bolo poznať už cestou, stačilo stretnúť len pár zakomplexovaných vodičov a prišla naša hranica. A kontrola ako sa patrí, každé auto zvlášť, skenovanie GreenPassov a či sme nahlásení v e-hranici. Bolo to našťastie zdržanie do päť minút. Tam vonku majú síce vyššie hory, zelenšiu trávu, neskutočný poriadok... ale doma je doma. Určite sa do Švajčiarska musíme vrátiť, a vy ho neváhajte spoznať tiež.

 

Autorské VIDEO + FOTO



POSTREHY Z CESTY:

Salzburg:
- ak si myslíte, že McDonald musí mať iba výraznú neónovú reklamu kričiacu na dome, tak nemusí. Tu vedia logo decentne zakomponovať do starého vývesného štítu na dome.

Švajčiarsko:

- na dve zaregistrované autá vám stačí jedno EVČ, ktoré si medzi nimi jednoducho prehadzujete. Tu na ceste necítite nervozitu, nikto sa vám nelepí na kufor, žiadne vyblikávanie alebo trúbenie, pohoda.

- určite si nechajte naliať červenú Rivellu (priehľadné nealko sa vyrába z mlieka a srvátky) a jablkový Saft vom fass, deti určite poteší chrumkavá verzia menej sladkej nutelly, ktorú tu predávajú pod názvom Ovomatine.

- v mestečku, kde sme dočasne bývali si domáci nezamykajú poštové schránky, vlastne sa ani zamknúť nedajú.

- v Zürichu sme logicky navštívili aj mestské toalety. Pred nimi vás úctivo víta človek, nepýta vstupné (to je dobrovoľné), toalety sú čisté ako u vás doma, a po každom odľahčenom občanovi ich nanovo čistí a dezinfikuje. Ako vidieť, niekde sa to dá.

- pomerne často tu bolo vidieť dvojicu beloch a aziatka. Občas aj pri vekovom rozdiely jednej generácie.


- myslel som si, že je to sci-fi, ale časom som uveril. Predstavte si asfaltovú cestu, vedľa nej asi päťmetrový trávnik, ktorý ide plynulo do dláždenej terasy. Na nej máte jedálenský stôl, stoličky, plynový gril, rohovú sedačku, za posuvnými dverami ešte plnú chladničku ... a nájdete to tak aj ráno. Žiadny plot či zúrivý pes.

- úžasná čistota, poriadok a systém. Nikde som tu nevidel odhodený papierik, plechovku, špak či plastovú fľašu.

 



Odporúčané články:

 

Nemecký Legoland: Za tú detskú radosť to stojí

Týždeň v rakúskych Alpách dokonale poteší telo aj dušu

Zoberte deti do Märchenparku, a budú vás milovať ešte viac

Tip na výlet: Úžasné viedenské terárium Haus Des Meeres

Autor: Myshoun, 17.8.2021