Ísť do Vysokých Tatier a nevidieť tieto miesta, to by bol hriech

Základný tábor:  hotel Átrium, Starý Smokovec
Počet členov výpravy: 4 kusy


Výletový deň PRVÝ
Zo Starého Smokovca sa elegantne vyveziete lanovkou na Hrebienok (1285 m n.m.). Chvíľu sa motáte v outdorových krpcoch po udržiavanej ceste sporadicky lemovanej malinčím, a ste na najstaršej chate v Tatrách. Tak si hovorí Rainerova chata (útulňa, 1301 m n. m). Som rád, že občianska petícia z roku 2014 (do ktorej sme sa s manželkou zapojili) bola úspešná, a „Rainerka“ ostala chatárovi Petrovi Petrasovi. Tu je teplý čaj a keksík minimálnym dopingom. Krátky oddych mal však bonus. Tým bola mladá líška, zjavne zblbnutá z turistov, lebo sa medzi nimi voľne prechádzala ako krotký pes. Ochotne pózovala ako modelka a čakala za svoj výkon niečo pod zub. Mala divný pohľad, veľmi divný.

Od „Rainerky“ je to podľa smerovej tabule k Obrovskému vodopádu 25 minút. A potom hybaj smerom k Zamkovského chate (1475 m n.m). Cesta sa krúti strmo nahor, ale tie výhľady ako z dobrého cestovateľského dokumentu stoja za tú trochu potu a námahy. Tu sa hodí dať si niečo väčšie do od únavy vycereného chrupu. Okolie Zamky poteší aj deti ... ešte pár fotiek na pamiatku a potom zostup k útulni s líškou (zdatnejší jedinci si môžu vybrať aj smer na Skalnaté pleso, Téryho chatu a ulta blázni s túžbou po štvorhodinovke až na Zelené pleso).



Potom však dolné labky nešli smerom na Hrebienok, ale spodnou cestou na Vodopády Studeného potoka (1246 m n.m) Kúsok pod nimi je aj Dlhý potok. Turistická značka nás potom viedla k Bilíkovej chate (1255 m n m). Ďalší čaj plus jablková štrúdľa a vychutnanie si príjemného dreveného prostredia.  Upozornenie pre slečny. Ak vám neznámy chlapec povie, že robí vysokohorského nosiča na Bilíkovú chatu, behom od neho preč, pretože sem vedie asfaltka a „nosiča“ tu môže robiť aj špunt s kočíkom.     




Výletový deň DRUHÝ
Dnes sa ide vláčikom. Oplatí sa mať sieťový lístok (platí na Tatranské elektrické železnice / Ozubnicovú železnicu) Spod hotela nám o 9:10 jeden odchádzal na Štrbské pleso. Odtiaľ sedačkovou lanovkou na Chatu pod Soliskom, prípadne do reštaurácie Bivac. Tabuľa hlási hodinový výstup na Predné Solisko. Tu si dovolím spomenúť na tatranské časomiery na orientačných tabuliach sú stavané asi pre športovcov, lebo taká rodinka s deťmi to všetko musí násobiť aspoň dvomi.  Náš pokus pokoriť tento vrch a vyplazovať jazyky na druhú stranu kopca stroskotal asi v polovici výstupu, kde nás zastihol silný vietor a rozum dal prednosť pred fotkou do albumu ceste do bezpečia. Aj z tejto výšky sa dalo kochať výsledkami zemského vrásnenia pred miliónmi rokov.



Cesta nadol, krátka prechádza okolo Štrbského plesa a už sme sa ponáhľali na ozubnicovú železnicu do Štrby. Cesta trvá nejakých desať minút, ale za ten čas si stihnete všimnúť polámané stromy ako po diskotéke buldozérov. Na stanici sme rovno počkali na najbližší spiatočný spoj, ale deti mali aspoň zážitok. Smer do Starého Smokovca bol našťastie už posediačky. Tu v Grand hoteli akurát končilo zjazd veteránov Oldtimer Rally Tatry 2015, kde sme pár plechových krásavcov na poslednú chvíľu ešte videli. Z Grandu je to už potom len pár krokov do útulnej koliby Kamzík, kde môžete hustou aj tekutou gastronómiou doplniť potrebnú energiu.



Výletový deň TRETÍ
Včera sme cestovali doprava, dnes to bude doľava. Presnejšie do Tatranskej Lomnice. Z nej kabínovými lanovkami v počte kusov dva až na Skalnaté Pleso (1751 m n. m.). Tam som pochopil, že tento rok boli vážne horúčavy. Ryby, zver a turisti ho skoro celé vypili ...či? (Niekedy pleso dokonca vysychá úplne). Prechádzka okolo neho nenechala na seba dlho čakať. Bola o to zaujímavejšia o čo nápaditejšie boli poukladané pri jeho brehoch kamene na sebe a vytvárali malé kamenné veže. Podľahli sme stavebnej horúčke a tri „mrakodrapy“ rovno pridali. Druhá horúčka nastala pri platení za obed (3x vyprážaný syr s hranolkami, 3x tatarka, 3x ice tea, 1x cesnaková polievka a frťan horca), keď výsledná suma znela na 42 €. Plus 60 € za lanovky. Tatry moje drahé....

Pod reštauráciou (s nie vysokohorskou ale rovno himalájskou prirážkou) sme za pár minút zbehli na Skalnatú chatu. Nenápadný objekt s ... tak tu som čumel. Jej súčasný chatár Laco Kulanga drží svetový rekord vo vynáške nákladu 207,5 kg na Zamkovského chatu. Znáška zo Skalnatej chaty má u neho hodnotu 201 kg. Kua, o takých ľuďoch by sa malo viac vedieť, a nie o celebritných štetkách čo na počkanie rozťahujú nohy.

Od lanovky smerom k železničnej stanici v Tatranskej Lomnici dobre padla ešte jedna teplá hnedá. A keď káva, tak v Café Townson. Kaviareň nesie meno škótskeho lekára, prírodovedca a bádateľa Roberta Townsona (1762-1827). V roku 1793 viedol prvý výstup na Lomnický štít z Malej Studenej doliny. Vtedy zmeral pomocou výškového barometrického merania takmer správnu výšku Lomnického štítu (2633 m.n.m.). Pán Townson sa podľa dostupných zdrojov stal prvým človekom, ktorý vystúpil na Jahňaci štít (8.8.1793) a Lomnický štít (14.8.1793). A jeden poriadny štít, ale v šľahačkovej podobe, zdobil aj moju viedenskú.

A čo nabudúce? Určite navštívime Popradské pleso a možno aj Lomnické sedlo. Načo sa tlačiť do cudziny, keď aj u nás je čo obdivovať. Služby síce občas zadrhávajú, ale doma je doma.   



Súvisiace články:

Recenzia hotela Átrium *** očami návštevníka

Habakuky: Úžasná slovenská fantázia naživo

Nový Zveropark musíte rodinke ukázať. Majú čím zaujať!