Vyhúlené rozprávky: Janko a Marienka verzia 2012

Raz ráno sa súrodenci konečne vyšmatlali do prírody. Pôvodne to malo byť maximálne len na okraj lesa, aby videli na posledné posprejované domy ich rodnej obce. Ale zrelé lesné ovocie urobilo svoje. Ako tak ďalej ochutnávali lesné maliny a jahody bez pridaných aróm a chemických konzervantov, ani sa nenazdali, ako nelegálne prešli štátnu hranicu. A keď ich tam zastihla noc, už len počuli ako si zvieratká medzi sebou ticho hovoria „jó ejjél“ či „gyere ideme spať ho ištenem ty hovädo chlpatý“. Janko bol taký vytočený, že hodnú chvíľu nevedel na machu zaspať z toho, že si doma zabudol iPhone a nemohol o tom napísať nový status na Facebook. Potom ale objektívne zauvažoval, čo by tam vlastne napísal? „Som zablúdil...“?

Keď sa ráno prebudili na smrad z vlastných úst, vyslovili ťažko nepublikovateľné vety. Iba kúsok od nich, toť iba za  pár stromami stála utešená Perníková chalúpka (GPS cca 48.183256585, 19.777665138) o rozlohe 138 metrov štvorcových bez inžinierskych sietí. Rozbehli sa čo Jankovi nohy a Marienke lodičky stačili. Po pár metroch a rezkom skoku už  dopadli tvárami na prvé perníky. Začali ich hltavo jesť a pažravo si ulamovali ďalšie. Domáca kuchyňa sa jednoducho ošáliť nedá.
Chalúpka patrila viacnásobne súdne trestanej ježibabe Jolane K. (64). Tá sa od svojich sedemnástich rokov živila pokútnym spôsobom. Najprv predávala svoje telo, potom telá kamarátok, nasledovala nedovolená výroba a distribúcia omamných a psychotropných látok. Po pár trestoch v ženskej väznici prešla aj na obchod s ľudskými orgánmi a na dôchodok sa ekonomicky poistila erotickým audiotextom. Hoci jej telo nestálo za nič, hlas mala stále svieži a mikrofonický. Svojich klientom lákala sloganom „Keď ti Jolana šepká do ucha, vystriekaš sa do sucha“.

Na samote v lese, kde je počuť iba spev vtákov a sporadický rev opitých lesných robotníkov, bolo Jankove spokojné „kur*a, to je fakt dobré“ pre Jolanu rýchle prebratie sa z pervitínového sna. Áno, práve preto sa jej chalúpka volala Perníková. Ona tu totiž varila aj ten druhý „perník“. Vyletela von a červenými očami zbadala ako jej títo dvaja hajzlíci okusujú perníkové zábradlie z novej terasy. Hlasom milším ako v audiotexte ich privítala a pozvala dnu. Deti boli najprv nedôverčivé, ale keď ich usadila do honosného nábytku v štýle známej rodinky z Pereša, navarila im dobrý uspávací čaj, tak rýchlo stratili ostražitosť. 

Keď sa prebrali, Janko bol zavretý v malej zamrežovanej komôrke a Marienka bola priviazaná dlho reťazou okolo krku ku koľajovej stropnej konštrukcii, aby sa mohla pohybovať iba po dome a tak vykonávať domáce práce.

V tom čase ich už začali doma hľadať rodičia a kamaráti. Janko chýbal na Counter Strike lan párty a Marienka už dlhšie ako deň neokomentovala žiadny status svojej priblblej kamarátke. A to bolo podozrivé. Polícia sa išla v pretrhnúť asi ako slovenský cigán s lopatou, takže ich osud bol zatiaľ v Jolaniných rukách.


Dni plynuli... Jankovi vyhovovalo, že nemusel nič robiť a celé dni sa mohol váľať pred telkou a videohrami, zatiaľ čo Marienka sa konečne naučila variť aspoň čaj a nakopávať naftový generátor v kuchyni. Už ani Jolanu každý deň nebuzerovala za odrastené končeky vlasov, mastnú pleť, otrasné nechty a desne krikľavé mikiny od Vietnamcov.
Kto teraz čaká, že Jolana si chce Janka vykŕmiť, upiecť a zjesť... je na omyle. Ako životom ťažko skúšaná žena, niekoľkonásobná víťazka šialených alkoholických pitiek s Rusmi, Fínmi a nakoniec po tesnej remíze s východniarmi, totiž nutne potrebovala nahradiť diamantovo tvrdú pečeň a metylalkoholom prežraté ľadviny. Preto Janka pomaličky detoxikovala a jej liečivé čaje mu už ušli nielen ušami von.

Jolana nemilosrdne zvolila deň D, a to symbolicky na 6. júna. Pred chalúpku vyložila veľký stôl s bielym obrusom, všade bolo kopec pitia, mäsa a koláčov na posilnenie doktorov, ktorí urobia v jej improvizovanej operačke omladzovaciu chirurgickú kúru. Keď sa čistinkou ku nej blížila podozrivá trojica udýchaných osôb v duchu sa tešila na ďalšie radovánky s ohnivou vodou.

Dobré jitro paní mámo, copak tu tak hezky voní? - ozvala sa prvá spotená osoba
Dobré panáčik, dobré... - zakontrovala Jolana
Už jsme si mysleli, že jsme zabloudili, viď Venco? – pokračoval druhý „pepík“.
A čože vás ku mne privádza? – pokúšala sa Jolana z nich vymámiť vopred dohodnuté heslo
Zdravé telo, mládí a sladký perník – uviedla na pravú mieru pehavá Vendula 

... nebolo to celkom presné znenie dohodnutého hesla, ale Jolana to pripisovala ľahkému úpalu a asi šiestemu plechovkovému pivu na každého z podarenej trojice.

“Sadnite si anjelikovia moji, už vás dlho očakávam“ – šarmantne ich obskakovala hostiteľka.
“Posilnite sa, nech sa môžete pustiť do práce“. Nato odišla aj s Marienkou do kúpeľne nech jej dôkladne vyholí celý chrbát. Marienka už bola chúďa taká zmagorená z tých opakujúcich sa televíznych telenoviel, že Jolane rovno vyhodila aj liany v podpazuší a zastrihla aj chlpy v ušiach. Keď sa vrátili, veselé trio akurát na terase dorážalo prvý sud piva a misu mäsa neznámeho pôvodu v ktorom našli medený pliešok s textom Azor. „A čože vám ešte dám?“ – pýtala sa Jolana v predoperačnom ošiali. „Už jenom ten perník, ale jako ten nejlepší“. Jolana vystrelila ako strela po svoj najlepší matroš, aký kedy uvarila. Každému doniesla malú buchtu,. ktorú hojne posypala perníkom. Tak do seba s tým... a šňupla ho zo svojej buchty nosom. Tí traja nelenili a vyrehotaní ju napodobnili....

V tej chvíli nastalo peklo. Jolana v tranze začala vyvreskovať pesničky repeťáčky Evy M. a tancovala v divokom rytme šesť krát zrýchlený scénický tanec. Z chalúpky sa v tom istom čase ozvalo divoké kvílenie Janka, ktorému sa vypol počítač kvôli výpadku generátora. Venca sa váľal po tráve a nadrogovaný kričal „my euro nechceme, my euro nechceme...“, Vendulu to zdraplo erotickým smerom a počas pestrofarebným vidín vzdychala „ místo ranní rozcvičky, vem si moje kozičky“ a vyplazovala dychtivo jazyk k slamenému strašiakovi v Jolaninej zeleninovej záhradke. Marienka sa zatiaľ obarila od strachu čajom, pokým tretí návštevník prebehol predsieň, netrafil dvere a miesto toalety prudko zvracal do skrine.

Čerstvo vyvrackaný, nie však očakávaný doktor, ale omylom iba postarší český turista sa ako tak prebral a hybaj to dole lesom do najbližšej dediny oznámiť žandárom, ako sa za starých čias RVHP slušilo a patrilo. Pokým sa Jolana dostala zo svojej súkromnej diskotéky, čo jej po riadnej šlehe stále hral v hlave, už okolie jej Perníkovej chalúpky obsadili policajti všetkých zložiek. Štátni, protidrogoví, dokonca aj tí, čo vedeli plynulo písať a čítať. Podarenú ježibabu obžalovali z toľkých paragrafov, že toľko dokopy nemala ani zubov a asi v base nadobro stvrdne podobne, ako jej pečeň. Janko a Marienka sa vrátili spokojne domov k ustarosteným rodičom. No a českí turisti? Tí sa niekde túlajú po horách, pokiaľ ich lavína nezasypala.       

PS: Nech mi pôvodný autor rozprávky „Perníková chalúpka“ odpustí moju verziu, ale v dnešnej dobe by z toho spravil podobnú vyhúleninu možno aj on sám.