Špeciálne jednotky: Pred nimi sa neskryje ani diabol!

Prehľad najznámejších špeciálnych policajných a vojenských jednotiek:

SAS - Special Air Service - (Anglicko)
EZAPAC - (Španielsko)
RAID - zásahová jednotka (Francúzsko)
GIGN - (Francúzsko)
SPECNAZ - (Rusko)
GSG9 - Grenzschutzgruppe 9 - (Nemecko)
KSK - špeciálna armádna jednotka - (Nemecko)
JAEGERKORPSET - (Dánsko)
GROM - (Poľsko)
601. Skupina Špeciálnych Síl AČR - (Česko)
SOG - Špeciálne sily Vojenskej Polície - (Česko)
URN - Útvar rýchleho nasadenia Polície ČR - (Česko)
S.W.A.T.  - Special weapons and tactic - (USA)
U.S. AIR FORCE PARARESCUE - (USA)
U.S. ARMY RANGERS - (USA)
U.S. ARMY SPECIAL FORCES - (USA)
U.S. ARMY SPECIAL FORCES 1st SFOD D (Delta Force) - (USA)
U.S. NAVY SEALS - (USA)
SPECIAL TEAM 6 -  (Spojené národy)
SAYERET SHALDAG - (Izrael)

Krátky prehľad špeciálnych jednotiek

EZAPAC
(španielska bojová jednotka)

V rámci španielskych leteckých síl pôsobí malá, ale vysoko trénovaná skupina pre elitné špeciálne operácie výsadkárov známa ako Escadrilla de Zapadores Paracaidistas (Parašutistická bojová jednotka) - EZAPAC. Jednotka je zložená zhruba z 300 výsadkárov, ktorí sú vycvičení k vykonávaniu rôznych typov úloh. EZAPAC, ktorá operuje pod priamou kontrolou Air Force Reaction Forces je rozdelená do niekoľkých sekcií, z nich každá sa špecializuje na vedenie špecifických typov misií. Jednotka je kompletne transportovateľná vzduchom a všetci jej členovia sú trénovaní vo výsadkovej činnosti, väčšina členov získala parašutistickú kvalifikáciu HALO / HAHO .

výcvik
Budúci členovia jednotky sa zúčastňujú štvorročného výcviku, ktorý musia úspešne absolvovať než sa stanú plnoprávnymi kvalifikovanými členmi. Sú vycvičovaní v bežných činnostiach, ako je prežitie, komunikácia, prvá pomoc, prienik obranou apod. Je im tiež poskytnutý tréning v zoskoku voľným pádom, technikách vzdušnej kontroly, kontroly vzdušnej leteckej prevádzky a ďalších príbuzných schopností. Po úspešnom zakončení základného inštruktorského kurzu sú noví členovia odmenení získaním zeleného baretu španielskych špeciálnych síl a sú začlenení do operačného týmu, kde pokračujú v špeciálnom tréningu. EZAPAC vedie cvičenia s podobne zameranými jednotkami ako USAF, Francúzskym komandom vzdušných týmov a portugalskými RESCOM CSAR.



GROM
(poľská jednotka rýchleho nasadenia)

história
Aj keď je poľská GROM novou jednotkou (bola vytvorená v roku 1991), pracovala tvrdo a usilovne na tom, aby sa stala protiteroristickou jednotkou prvej triedy. Členovia GROM sú získavaní z radov Poľskej špeciálnej vojenskej jednotky a z námorných bojových potápačských síl. GROM veľmi chráni svojich členov a tak nie je oficiálne známy počet členov jednotky a jej vnútorné usporiadanie. Predpokladá sa, že jednotka má okolo 270 členov. Je známe, že GROM operuje v štvorčlenných skupinách po vzore SAS, každý tým tvorí zdatnú a uzavretú jednotku. Členmi GROM sú taktiež ženy, ale z bezpečnostných dôvodov nie sú ich pozície známe (predpokladá sa, že sú začlenené do jednotiek zhromažďovania informácií a plánovania. Všetci členovia týmu sú plne vycvičení bojovníci. Pretože sa počíta s možnosťou zranenia v boji, 75% všetkých členov GROM má kurz paramedikov. Naviac je do jednotky začlenených niekoľko lekárov. Títo lekári tiež absolvovali bojový výcvik, svoje lekárske vybavenie nosia spoločne so svojimi zbraňami. A naviac, od každého člena GROM sa očakáva znalosť najmenej dvoch svetových jazykov. GROM má tiež plne funkčné podporné týmy - v rozsahu od technikov a analytikov po odborníkov na likvidáciu výbušnín.

výzbroj
Všetok výcvik je prevádzkovaný s ostrou muníciou. Zbrane, ktoré používajú, s mimo iné aj samopaly HK MP-5 9 mm a domáce pušky Tantal 5.45mm a taktiež novšie pušky Beryl .223. Výber osobnej zbrane je individuálny. Odstreľovači sú vybavení puškami H&K PSG-1 alebo Mauser 86 7.62mm. V niektorých prípadoch je používaný granátomet RPG-76 Komar.

výcvik
Poľsko je bohaté na veľmi odlišné a meniace sa terény, a preto členovia trénujú v rôznych podmienkach a miestach. Využíva sa mestský a horský a vysokohorský terén. Naviac vzhľadom k tomu, že Poľsko má dlhú morskú hranicu a mnoho prístavov, členovia GROM sú vycvičení aj pre námorné operácie a majú úplnú potápačskú kvalifikáciu. Členovia námornej jednotky trénujú s americkými SEAL a sú vybavení podobným výstrojom. Vzhľadom k ich poslaniu a skúsenostiam, bola jednotka GROM v roku 1994 vybraná, aby sa zúčastnila operácie na obnovu demokracie - invázia vedená Američanmi na Haiti. 55 vojakov GROM bolo vyslaných, aby trénovali s členmi Tretej americkej skupiny špeciálnych síl v Puerto Rico. Tu boli zoznámení s politickou situáciou na Haiti a s tamojším sociálnym systémom a takisto sa tu aklimatizovali na haitské podnebie. Po umiestnení na Haiti poskytovali členovia GROM ochranu niekoľkým dôležitým VIP osobám, napríklad Generálnemu tajomníkovi Spojených národov Buthros Buthrosovi Ghalimu alebo americkému tajomníkovi obrany Williamu Perrymu. Na jednu z VIP osôb - Lalhdara Brahimiho bola vypísaná odmena za zabitie vo výške 150.000 dolárov, ktorú vypísala skupina, ktorá stála proti návratu Aristeda k moci. GROM prekonala nedávno veľké zmeny. Kontrolná jednotka bola prevedená z Ministerstva vnútra na Ministerstvo obrany - stalo sa tak v roku 1999 a mnoho zo starších dôstojníkov bolo prepustených. Presný dôvod tejto zmeny zostáva nejasný. S novým vedením prichádzajú i nové úlohy, k protiteroristickým misiám GROM pribudlo plnenie úloh partizánskeho boja v prípade, že by bolo územie Poľska napadnuté.



KSK
(nemecká špeciálna armádna jednotka)

história
V roku 1995 sa začalo s prípravou budovania novej jednotky. Od začiatku sa zdôrazňovalo, že nejde o ďalšiu "GSG9" , ale o armádne komando schopné operovať mimo území štátu. Musíme si uvedomiť, že nemecká armáda nesmela byť podľa povojnových nemeckých zákonov nasadená nikde inde než na vlastnom území. To sa zmenilo so zahájením misií OSN. Túto zmenu zákonov sprevádzala búrlivá diskusia zákonodarných orgánov. V 1996 už malo KSK prvých vycvičených špecialistov. V plnej operačnej pohotovosti bolo nové komando počiatkom roku 1997. Hlavnou úlohou a zameraním KSK je ochrana nemeckých občanov mimo územia štátu. Komando bolo napríklad použité pri zaistení obrany a evakuácie Nemeckého veľvyslanectva pri vypuknutí nepokojov v Albánsku. Mimo túto prioritnú úlohu cvičí jednotka taktiku hĺbkového nasadenia v tyle nepriateľa, zaisťovanie misií OSN, záchranu rukojemníkov, protiteroristické operácie, ochranu predstaviteľov štátu mimo spolkovú republiku a obranu členských štátov NATO. Ako ďalšou úlohou je uskutočňovať nácvik záchrany zostrelených nemeckých bojových pilotov. KSK operuje pod kontrolou nemeckej krízovej sekcie a vedie misie podobné tým, ktoré uskutočňujú britské jednotky (SAS) alebo Špeciálne sily USA (SEAL).

výcvik
Tréning záujemcov o vstup do KSK je navrhnutý na obdobie zhruba 3 rokov, so všetkými elementmi operačných jednotiek vrátane výcviku volného pádu
(HALO/ HAHO) a potápačského tréningu. Výberový proces a základný tréning trvá 3 mesiace a je modifikovanou verziou tréningu SAS a amerických špeciálnych síl. Do KSK sa môže prihlásiť každý príslušník nemeckej armády. Vek uchádzača by nemal presiahnuť hranicu 30 rokov. Pre prijatie je nutné úspešne absolvovať výsadkársky a potápačský kurz. Pri výberovom konaní je kladený veľký dôraz na psychologické vyšetrenia uchádzačov. K fyzickým testom patrí mimo iné minútový test na počet "klikov" a "brušákov" a plávanie na vzdialenosť 500m pod 15minut a 7 km behu s 20 kg záťažou pod 52 min. V KSK bolo nutné vzhľadom k novým požiadavkám, zaviesť výcvik špeciálnych akcií v púštnych oblastiach a v džungli. Na boj v týchto oblastiach sa bežné armádne sily necvičia. Každá čata má svoje špecifické zameranie na určitý druh akcií: pozemný prienik, vzdušný prienik, obojživelné operácie, horské operácie a operácie v arktickej klíme. Každý z mužov týmu je špecializovaný na jednu z nasledujúcich oblastí: komunikácia, výbušniny, lekárstvo a špionáž. Jeden muž je cvičený ako vedúci skupiny. Jedna z čiat je cvičená na vedenie záchrany rukojemníkov, protiteroristické akcie.

výzbroj
KSK používa pri bežnej činnosti štandardné uniformy nemeckej armády. Tie môžu byť podľa miesta nasadenia zamenené za inú vhodnú výstroj, napríklad maskovacie uniformy do púštnych oblastí. Pri protiteroristických akciách sa používajú čierne nomexové overaly a kevlarové prilby tzv. "Fritz" štýlu. Bežné vybavenie sa takisto skladá z upravených prilieb SEM52 / SL so zabudovaným mikrofónom. Základnou zbraňou je H&K G36 ráže 5,56 mm NATO, pištole P8 9mm, samopal H&K MP5-SD3 9mm a odstreľovačská puška Accuracy. Pre zásahy s nasadením potápačov sa používa Hk P11. Ako prepravné prostriedky sú používané nákladné vozidlá - dvojtonové trucky Mercedes Benz. Pre dopravu vrtuľníkom používajú členovia KSK Bell 12 a Sikorsky CH-53 nemeckých vzdušných síl.



RAID
(francúzska zásahová jednotka)


história
V 1985 Francúzska národná polícia, sformovala RAID pri snahe bojovať s narastajúcim počtom násilnej kriminality a terorizmu vo Francúzsku. Tak ako ich náprotivok GIGN, získali aj čierni panteri rýchlo vynikajúcu reputáciu ako zásahová jednotka, ktorá je schopná okamžite a profesionálne odpovedať. Vo Francúzsku sú známi pod prezývkou čierni panteri vďaka ich odznaku jednotky a čiernym kombinézam nosených pri akciách. RAID, ktorá sídli v Bivres (Paríž) je relatívne malá jednotka s približne 60 členmi. Jednotka je organizovaná do 4 útočných skupín po desiatich mužoch, jednej špeciálnej skupiny (10 mužov) - vyjednávači apod. a zbytok tvorí vedenie jednotky. Najznámejšia operácia RAID sa uskutočnila 15.5.1993. kedy 15 mužov z útočnej jednotky RAID ukončilo dvojdenné vyčkávanie medzi políciou a teroristom, ktorý si upevnil 16 kusov dynamitu na chrbte a zajal ako rukojemníkov 21 detí z materskej škôlky s ich učiteľkou. Keď podľa mikrofónov rozmiestnených okolo škôlky členovia RAID spoznali, že terorista Alžírčan Eric Schmidt  zaspal, nastúpila jednotka do akcie. Jedna skupina vytvorila štít, kade začala evakuovať rukojemníkov, zatiaľ čo druhá skupina bežala do miesta, kde bol zabarikádovaný Eric Schmidt. Ten vzbudený hlukom unikajúcich detí vybehol na chodbu smerom k blížiacim sa členom RAID. Tri výstrely ukončili jeho vydieračský pokus. Celý útok trval 30 sekúnd a nezahynul nikto z rukojemníkov. RAID, spolu s ostatnými francúzskymi bezpečnostnými zložkami, bol zapojený do boja s novou vlnou islámskeho terorizmu, ktorý bol vedený vo Francúzsku kvôli jeho podpore alžírskej vlády. Vo veľkej škále operácií vedených v 1994, RAID, polícia a špionáž zahájili masívne zásahy k zadržaniu podozrivých členov známych teroristických organizácií. "Čistky" boli úspešné, bolo objavených veľa úkrytov zbraní, munície a ďalšieho vybavenia.

výcvik
Budúci členovia RAID sú vyberaní zo skúsených policajtov Národnej polície. Dobrovoľníkom musí byť medzi 25-35 rokom, musí byť najmenej 5 rokov zamestnaný, musí mať vynikajúcu fyzickú kondíciu. Dobrovoľníci sú z celého Francúzska, ale iba 10 zo 600 prejde náročným výberovým procesom. Po výbere absolvujú kandidáti 9-mesačný tréning, než sú považovaní za členov jednotky. Výcvikový kurz je zameraný na fyzické a mentálne požiadavky. Tréning obsahuje zintenzívňovanie fyzickej kondície, členovia jednotky podstupujú najmenej 6 hodín fyzického výcviku denne. Kandidátom je poskytovaný výcvik vojenského umenia, taktických operácií, boja a techník inštinktívnej streľby, priameho útoku (autobusy, lietadlá, lode), scenárov záchrany rukojemníkov, útoku z helikoptér, techniky rýchleho riadenia vozidiel, tréning dozoru, ošetrovania v boji, základy parašutistických schopností a tréning námorných operácií. Niektorí členovia sa tiež zúčastnia doplňujúcich vojenských výcvikových kurzov HALO / HAHO a kvalifikácie bojových potápačov.

výzbroj
RAID je vybavená najlepším materiálom, ktorý sa dá zohnať. Členovia RAID sú vybavení ohňovzdornými oblekmi a rukavicami. Používajú často rovnaké zbrane ako GIGN, ale na rozdiel od GIGN členovia z RAID majú zakázané vyberať si svoje vlastné zbrane. RAID používa sériu samopalov HK-MP5. Na streľbu na dlhé vzdialenosti používajú GIG SG 551 ráže 5.56mm. Pištole používajú Matra-Manurhin MR-73 .357 revolver a Beretta 92FS s predĺženým zásobníkom na 20 nábojov. Naviac medzi členmi týmu získavajú obľubu osobné zbrane ako Glock 19 a "rodina" Sig-Sauer. Pre premiestňovanie používa vozový park áut a lietadiel Ministerstva vnútra. Jednotka taktiež má niekoľko špeciálne upravených vozidiel pre pozemnú prepravu.



SAYERET SHALDAG
(izraelská špeciálna jednotka)

Súčasťou Izraelských leteckých síl (IAF - Israeli Air Forces) je elitná jednotka Špeciálnych síl Sayeret Shaldag využívaná Izraelskými obrannými silami (IDF - Israeli Defend Forces) k uskutočňovaniu vysoko utajovaných misií na Strednom Východe. Sayeret Shaldag je jednou z posledných špeciálnych jednotiek IDF, ktoré sa stali verejne známymi. Jednotka bola oficiálne predstavená až v roku 1994, kedy sa názov jednotky a jej obecný popis objavil v informačných náborových brožúrach zasielaných všetkým kandidátom špeciálnych síl. Skrytá pred mediálne známymi okolnými jednotkami IDF - Sayeret MATKAL a Shayeret 13 - jednotka získala reputáciu jednej z najlepších jednotiek IDF, porovnateľná je so Sayeret MATKAL. V posledných rokoch už nie je Sayeret Shaldag jednotkou cielene zameranou na jednu oblasť ako bola pôvodne vytvorená, ale je všeobecnou jednotkou špeciálnych síl pre IDF. Napríklad, keď IAF bola poverená presunom Židov z Etiópie do Izraela, Sayeret Shaldag tam bola, aby zabezpečila oblasť pred nepriateľským zásahom, to je poslanie celkom mimo pôvodných popisov práce. Sayeret Shaldag spoločne s Jednotkou 669 a Jednotkou 57 07 je súčasťou Komanda špeciálnych vzdušných síl (KAHAM), ktoré dostáva rozkazy priamo z najvyššieho velenia IAF.

história
Sayeret Shaldag vznikla v roku 1974 na základe skúseností z Izraelsko-Arabskej Yom-Kippurskej vojny v roku 1973. V tejto vojne Sayeret MATKAL - prvá jednotka špeciálnych síl zistila, že je prakticky bez práce vďaka nedostatočným prípravám a nedostatočnej organizácii. Väčšina jednotiek špeciálnych síl IDF sú skalným základom - prieskumnými hliadkami s pokročilými protiteroristickými možnosťami. Sayeret MATKAL dostáva svoje rozkazy priamo z Generálneho štábu. V Yom-Kippurskej vojne, kde boli všetci generáli zaneprázdnení každodenným riadením bojov, Sayeret MATKAL vykonávala prenasledovacie misie nezávisle. Ako väčšina úloh bola rozhodnutiami na poslednú chvíľu, nebol využitý všetok potenciál jednotky pre prevedenie komplexných operácií. Jednotka fungovala skôr ako vysoko schopná pechotná jednotka než ako elitná prieskumná jednotka. Po skončení vojny Muki Betser uskutočnil v jednotke masívne organizačné zmeny. Hlavným cieľom zmien bolo to, aby v budúcej vojne mala Sayeret MATKAL špecifické operácie a poslanie, ktoré sú určené exkluzívne pre nich. Sayeret MATKAL bude cvičiť tieto úlohy v období mieru a keď vypukne vojna, bude súčasťou Izraelských bojových síl, prispievajúcich hodnotnou časťou izraelského vojnového úsilia. Väčšina vzniknutých organizačných zmien v Sayeret MATKAL je stále vysoko hodnotená. Jedným z hlavných výsledkov reorganizácie bolo vytvorenie malej vyzbrojenej zálohy špeciálnych síl, neskôr nazvanej Sayeret Shaldag. Nová jednotka sa špecializovala na vzdušnú spoluprácu so zemou a na laserovo navádzané rakety a bomby. Hlavným dôvodom pre túto špecializáciu je to, že na rozdiel od Izraelsko-Arabskej šesťdennej vojny v roku 1967, v ktorej IAF získala prevahu hneď prvý deň konfliktu a udržala ju po zbytok vojny, v Yom-Kippurskej vojne IAF utrpela niekoľko strát - lietadiel a pilotov vďaka rozmiestneniu rakiet zem-vzduch sovietskou doktrínou v arabských štátoch. Mnohým z týchto príčin mohlo byť zabránené prednostným využitím efektívnej kooperácie vzduch-zem, použitím rakiet zem-vzduch pred leteckými stretmi. Prvotná potreba vzniku Sayeret Shaldag vznikla pre vojnové časy, takže jednotka bola vytvorená ako jednotka rezervná, vyčlenením členov zo Sayeret MATKAL. Jednotka bola dokonca umiestená na rovnakej základne ako Sayeret MATKAL - na Leteckej základne Sirkin. Ďalším dôvodom pre to, aby boli jednotky blízko, neboli len dôvody personálne ale i dôvody materiálne - vybavenie jednotiek. V roku 1977, kedy IAF kúpila veľké množstvo laserovo navádzaných rakiet a s počiatkom izraelského zapojenia sa v Južnom Libanone, sa letecké útoky stali každodenným zvykom, Sayeret Shaldag bol povýšený na regulérnu jednotku v čele s Muki Betserom, zakladateľom jednotky, ktorý bol prirodzene zvolený prvým veliacim náčelníkom.

výcvik
Rovnako ako v prípade vytvárania Sayeret MATKAL v 50. rokoch, Sayeret Shaldag prevzal model britských jednotiek SAS, a bol zostavení z vysoko trénovaných malých týmov vybavených najlepšími technológiami, ktorú je možné kúpiť. Dokonca členovia Shaldagu po absolvovaní tréningovej fáze získavajú knihu Davida Sterlinga (zakladateľa SAS) o vojnovom ťažení SAS proti Nemcom na Strednom Východe počas 2. svetovej vojny. U Sayeret Shaldagu celý tréningový režim (Maslul) trvá, ako u väčšiny ostatných jednotiek špeciálnych síl IDF, 20 mesiacov. Vojaci vstupujú do tréningovej fázy, ktorá sa podobá v mnoho veciach tej Sayeret MATKAL. Výcvik Maslul je vystavaný na tzv. "sériovej metóde", čo znamená, že vojaci prechádzajú série navigácie a potom sériami ostatných druhov vojenského výcviku (boj na otvorenom poli, zameriavanie atď.), nasledovaných ďalšími sériami navigácie a každá séria trvá zhruba týždeň. Táto metóda je vytvorená tak, aby dala vojakom zážitok nie len z navigácie, ale tiež aby im neznechucovala túto rutinu. Sériová metóda tiež pomáha zbaviť sa niektorých fyzických obtiaží a napätia, ktoré dlhodobá navigácia telám vojakov prináša. S tým, ako sa Sayeret Shaldag stala v roku 1996 bojovou jednotkou a získaním protiteroristickej kvalifikácie, sa rozdiely vo výcviku medzi týmito dvoma jednotkami ešte viac zmenšili. Dnes je jediným rozdielom medzi dvoma tréningovými režimami len zameriavanie a rozšírenie tréningovej spolupráce vzduch-zem u Shaldagu a väčšie zameranie na protiteroristický a spravodajský výcvik u Sayeret MATKAL. Tréning začína 4-mesačným základným pechotným výcvikom, ktorý je nasledovaný dva a pol mesačným rozšíreným pechotným výcvikom. Tieto dve fáze sa uskutočňujú na Vojenskej technickej škole (BAHALAT'Z). Po splnení týchto dvoch fáz sú vojaci premiestnení do Leteckej základne Palmachin a začína viac než ročný jedinečný výcvik zložený z: Dvojtýždenný parašutistický výcvik v parašutistickej škole IDF (MARA) na Leteckej základne v Tel-Nof. Trojtýždenný kurz bojových jednotiek v Protiteroristickej škole IDF umiestnenej na základne Mitkam Adam - Špeciálnom tréningovom centre IDF. Niekoľko mesiacov trvajúce navigačné cvičenie vo všetkých terénnych podmienkach a počasí. Jednomesačný potápačský kurz na námornej základne v Haife. Tréning spolupráce vzduch-zem a leteckej operácie. Zameriavanie cieľov. Tréning protitankovej streľby (ATGM). Dvojmesačný kurz v Spravodajskej a prieskumnej škole (MOS) na vojenskej základne Balish. Veľký počet členov absolvuje šesťtýždenný sniperský kurz, ktorý sa skladá z dvoch fáz - tri týždne pechotný odstreľovačský kurz v Sniperskej škole IDF (na základni Mitkan Adam) a tri týždne protiteroristického odstreľovačského kurzu v Jednotke 707, ktorý je poskytovaný iba bojovým a prevzatým jednotkám odstreľovačov.



SEALS
(bojová jednotka U.S. NAVY)

história
Jednotky U.S. NAVY SEAL dostali za svoju hlavnú úlohu viesť nekonvenčný spôsob boja, diverzné a protiteroristické akcie. K založeniu SEAL došlo v roku 1962, prezidentom J. F. Kennedym. Hlavný dôvod založenia bol práve prebiehajúci Vietnamský konflikt. Prví muži prišli do SEALs od UDT "Underwater Demolition Teams" (Podvodný demoličný oddiel). Vznik UDT spadá do obdobia II. svetovej vojny, kde jeho úlohou bol prieskum miest pre vylodenie a ničenie nepriateľských lodí v prístavoch. Po založení SEALs došlo k vzájomnému pôsobeniu oboch špeciálnych jednotiek až do roku 1983. V tomto roku bol UDT zrušený a ich úlohy plne prevzala SEAL. Vo Vietnamskej vojne bola novej jednotke pridelená operačná oblasť v delte rieky Mekong. Tu uskutočňovala prieskumné akcie, výcvik juhovietnamských jednotiek a neskôr dostala za úlohu pátranie po severovietnamských zajateckých táboroch. Do dnešných dní neboli odtajnené všetky operácie SEALs vo Vietname. V dobe vojny velil SEALs Roy Boehm, ktorý prišiel od UDT. V dobe tzv.: "Karibskej krízy" uskutočňovali jednotky SEALs tajný prieskum Kubánskeho pobrežia a hľadali vhodné miesta pre vylodenie inváznych síl. Jednotky SEALs sú rozdelené do niekoľkých týmov podľa umiestnenia základne, operačného priestoru a určenia. Šiesty oddiel SEALs dostal za úlohu protiteroristickú činnosť a spadá pod velenie "Spojeného veliteľstva zvláštnych operácií".

výcvik
K SEALs sa môžu prihlásiť iba vojaci začlenení v námornej pechote s ukončeným prijímacím kurzom. Ako vekovú hranicu si SEAL určila 30 rokov. Vstupné testy zaručujú, že sa ďalej nedostane nikto slabšej povahy. Úlohou tzv.: Hell-Week (pekelného týždňa - šiesty týždeň výcviku) je nájsť jedincov, ktorí sú schopní plniť zadané úlohy aj cez úplné telesné a duševné vyčerpanie. Pretože sa jedná o príslušníkov námorníctva je hlavným živlom celého prijímača voda, vo všetkých jej skupenstvách a podobách. Od čistej vody v bazéne, otvoreného mora až po bahnitú brečku. Vojaci absolvujú nekonečné pochody ponorení po krk v morskej vode a niekoľko km dlhé plávanie na otvorenom mori. Adepti môžu kedykoľvek počas vstupného testu odísť. To aj tiež cez 80% záujemcov urobí. Do ďalšieho "kola" už postupujú naozaj iba psychicky a fyzicky odolní jedinci. Po úspešnom zvládnutí tejto prekážky nastáva až teraz ten skutočný výcvik príslušníka SEALs. Každý tu absolvuje všetky druhy výcviku od parašutizmu až po prácu s výbušninou. Súčasťou para výcviku je úplné zvládnutie zoskoku technikou HALO a HAHO. HALO = opustenie lietadla vo veľkej výške (11km) a otvorenie padáku nízko nad zemou. HAHO = výskok vo veľkej výške s okamžitým otvorením padáku. Druhý spôsob umožní uskutočniť dlhý let na padákoch a dostať sa tak nepozorovane na miesto určenia. Hlavným živlom stále ale zostáva voda. Preto je kladený veľký dôraz na pohyb na hladine i pod ňou. Nováčikovia sa učia ovládať podvodné skútre, opustiť ponorku pod hladinou a opätovné nalodenie. Prepady plavidiel a ich obsadenie s využitím potápačskej techniky. Pre potápanie sa využívajú prístroje s uzatvoreným okruhom vzduchu, ktoré zabraňujú odhaleniu potápača vydychovaným vzduchom (žiadne bubliny). Záverečná časť výcviku trvá 6 mesiacov až 1 rok. Až po jej úspešnom ukončení môže nováčik začať nosiť "Trident" - označenie jednotiek SEAL.



URNA
(útvar rýchleho nasadenia Polície ČR)

história
Útvar rýchleho nasadenia vzniká v roku 1981 ako súčasť Sboru národní bezpečnosti (SNB). Jeho vznik je zapríčinený nárastom terorizmu a zvlášť únosov lietadiel. Do útvaru sú vybraní jednotlivci z radov výsadkových jednotiek armády. Pre toto obdobie je charakteristická výstroj skladajúca sa z maskáčov vzor "ihličie" a tiež červená bareta, ktorú si príslušníci priniesli z armády. Bareta mala na spodnej strane podšívku so vzorom ihličia. Zbrane používané v tomto období sú obdobné so zbraňami používanými v armáde - samopal vz.61 Škorpión, samopal vz.58 a odstreľovacia puška SVDN-1 Dragunov a rôzne druhy pištolí. Trochu zvláštnymi zbraňami sú puška vz.54 upravená podľa požiadaviek odstreľovačov, brokovnica a vrhač granátov RV 85. Po prevrate dochádza k rôznym zmenám. Názov útvaru sa mení na názov Jednotka rýchleho zásahu Federálnej policajnej služby - JRZ FPS. Dochádza tiež k výmene červených baretov zdiskreditovaných pri zásahu v novembri 1989 za tmavo zelené. Tie zostali do roku 1992, keď sa vrátili opäť barety červené. V tu dobu sa mení názov na Útvar rýchleho nasadenia Polície Českej Republiky a začína sa písať jeho 3. kapitola. Aj keď sa to veľa ľuďom  nezdá, má jednotka za sebou celkom bohatý život. Niektoré z jej akcii sú v spoločnosti hodnotené negatívne. Je potrebné však oddeliť striktne od seba politické hľadisko od hľadiska profesionálneho. O nasadení útvaru rozhoduje minister vnútra a policajný riaditeľ.

Výberové konanie pred tým, ako sa človek rozhodne absolvovať výberové konanie k URN musí spĺňať nasledujúce podmienky: - minimálny vek 23 rokov,  3 roky služby u Polície ČR, minimálne stredoškolské vzdelanie, dobrý zdravotný stav a fyzická kondícia, vodičský preukaz  B.,  plavec

výcvik
Pokiaľ bol účastník pri trojbodovom výberovom konaní  úspešný a bol prijatý, čaká ho dosť náročný výcvikový program. Základom je takticko - špeciálna príprava, strelecká príprava, práca vo výškach a sebaobrana. Pokračuje sa spojovacou, výsadkovou, topografickou a zdravotnou prípravou. Učí sa obsluhovať potrebnú špeciálnu techniku, psychológiu a predpisy. Ďalej je uchádzač podľa potreby preškolený v oblasti ženijných prác alebo sa zúčastňuje výcviku odstreľovačov, potápačov, prípadne vodičov. Život v jednotke je vlastne neustály výcvik. Všetko sa stále skúša a piluje, aby časy pre obsadenie miestnosti boli čo najmenšie, zlaňovanie rýchlejšie, streľba presnejšia a všetko bezpečnejšie.  Človek si musí zvyknúť, že mu bude jednotka organizovať život. Životný priestor sa často scvrkne na pohotovosť, výcvik, spánok a pár súkromných chvíľ.  Výcvik pokračuje tak, že po čase sa z človeka stáva odborník a z odborníka inštruktor. U jednotky nikto nevydrží večne a skôr alebo neskôr sa každé miesto obsadí niekým novým. Vzhľadom k požiadavkám na výkonnosť nie je možné u zásahovky zostať do dôchodku.

Človek je podľa svojich schopností a znalostí umiestnený v určitej sekcii:
a) sekcia rýchleho nasadenia - tri zásahové skupiny a výcviková skupina.
b) sekcia špeciálnych služieb - odstreľovači, spojári, dokumentaristi, vyjednávači, vodiči.
c) sekcia administratívno - logistická - sekretariát, právnik, personálna, organizačná a materiálová skupina.

Aby vo výcviku boli zahrnuté najnovšie poznatky, cvičia sa spolu so zahraničnými jednotkami ako SAS, GSG9, GIGN atď. Príslušníci jednotky sa účastnia policajných mierových misii a sú členmi zásahovej jednotky Special Team 6.



JAEGERKORPSET
(dánska špeciálna jednotka)

história
Korene dánskej špeciálnej jednotky Jaegerkorpset siahajú do 17. storočia. Najprv spontánne začínajú niektorí vojaci v bitkách používať nie príliš bežnú taktiku, keď porušujú zabehané pravidlá a napadajú jednotky protivníka v tej dobe dosiaľ neformálnym spôsobom. V roku 1785 z podnetu korunného princa Frederika začali operovať oficiálne jednotky Jaegerkorps. Jednalo sa len o ľahkú pechotu. Približne po 200 rokoch vzniká v Dánsku v roku 1961 špeciálna jednotka Jaegerkorpset nadväzujúca na túto tradíciu. Kmotrom tejto jednotky sa stala britská SAS a SBS a vzťahy sú medzi týmito jednotkami aj dnes skoro rodinného charakteru. Termín korpset označuje zbor. Jaegerkorpset = Lovecký zbor/zbor lovcov. Vojak Jaeger je vycvičený pre hliadkovú, prieskumnú a diverznú činnosť v tyle protivníka. Do tylu sa dostáva rôznymi prostriedkami po súši, po vode a vzduchom. Prístup k ich činnosti je vždy maximálne profesionálny, pretože protivník chyby neodpúšťa. To je však bežné pre všetky špeciálne jednotky. Ich činnosť je viac menej podobná – pozorovacie a pátracie aktivity, samostatná diverzná činnosť v tyle protivníka, rozvoj alebo potlačovanie partizánskeho hnutia atď.

výcvik
1) Hliadkový kurz - 6 týždňov
2) Ašpirantský kurz - 16 týždňov
3) Výsadkársky kurz - 2 týždne
4) Kurz bojového plavca -  3 týždne
5) Ďalšie vzdelávanie 52 týždňov – zdravotnícky kurz, CQB (boj v meste), kurz voľného pádu (HALO)

Hliadkový kurz (Patruljekursus) – je základným kurzom, kde vojak získava základné znalosti pre činnosť hliadky. Skladá sa z telesnej výchovy a tréningu, skúšky sebadôvery, výuky hliadkových skúseností, vedenia, topografie, spojárskej činnosti, techniky prežitia, použitia nafukovacích člnov, výsadky vrtuľníkom. Absolvent kurzu má právo nosiť nášivku Patrulje.

Ašpirantský kurz (Jaegeraspirantkursus) –  Skladá sa z obdobných činností ako hliadkový kurz, ale je rozšírený o výcvik činnosti hliadky špeciálnych síl, strelecký výcvik, prieskumnú činnosť, trhacie práce, prvú pomoc a použitie nafukovacích člnov s motorom. Kurz obsahuje nasledujúce skúšky: prekážková dráha max. 10,5 minúty, beh v maskáčoch 2400m za max. 10,5 minúty, 10m šplhanie na lane v maskáčoch a so zbraňou plávanie 1000m max. za 24 minút, potápanie, záchrana života, 10 km beh v maskáčoch za max. 52 minút.

Výsadkársky kurz (Falgru) – kurz na vysadenie padákom s núteným otvorením. Vojak obdrží odznak a nášivku s modrým poľom pod symbolom padáku.

Kurz bojového plavca – prebieha u dánskej špeciálnej potápačskej jednotky Fromandskorpset. Výcvik obsahuje činnosť žabích mužov s použitím nafukovacích člnov. Po prijatí k jednotke obdrží Jaeger ramennú nášivku a tmavo červený baret bežný pre výsadkové jednotky.

výzbroj
pištole Sig Sauer P210, samopal HK MP 5, samopal s integrovaným tlmičom HK MP 5 SD ráže 5,56 mm, karabína HK G53, karabína M96 so sadou pre špeciálne jednotky, karabína M96 s 40mm granátometom, útočná puška M95, ľahký guľomet Diemaco LSW/SFSW, ľahký guľomet HK 23 E ráže 7,62 mm, odstreľovacia puška HK MSG 90, ľahký guľomet M62 – MG3, ľahký guľomet HK 21 E ráže 12,7 mm, odstreľovacia puška Barrett M82
Protitankové zbrane: M84
Používané nože: SOG SEAL 2000, štandardný armádny GLOCK



GSG9
(Grenzschutzgruppe 9)

Po incidente na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972 vyzval minister vnútra Hans-Dietrich Genscher Ulricha Wegenera zo Spolkovej ochrany hraníc (Bundesgrenschutz) k vytvoreniu jednotky o počte 180 ľudí. V popise práce dostali: záchrana rukojemníkov, boj proti vzdušným pirátom, lúpežným prepadnutiam, atentátom na zahraničné oficiálne návštevy, organizovanému zločinu, ochranu vlastných politikov v zahraničí, pomoc pri výstavbe podobných jednotiek. Každá zo spolkových krajín v Nemecku má vlastnú zásahovú jednotku. Volá sa buď SEK – Specialeinsatzkommando alebo MEK – Mobileseinsatzkommando. Táto jednotka prevádza zatknutia ťažkých zločincov a je ako jedna z prvých na mieste. Zásah proti teroristom alebo v zvlášť chúlostivých prípadoch, kde sú rukojemníci, prevádza spolková GSG9. SEK má oprávnenie zasiahnuť v prípade, že GSG9 ešte nedorazila a situácia sa komplikuje.

výberové konanie
Prijímacieho konania sa môžu zúčastniť ako ľudia z Polície, tak aj mimo policajný zbor. Platia však pre nich rôzne požiadavky.

Pre civilistov:  stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie, telesné a duševné zdravie, čistý trestný register, nemecké občianstvo alebo zo štátov EÚ, minimálna výška: ženy 163 cm, muži 165 cm, vek 18 – 24 rokov, športovo založený, plavec, VP skupiny B, bezchybný zrak, žiadne alergie. Ďalej by mal mať záujemca nasledujúce schopnosti: nadpriemerná inteligencia, vynikajúce vyjadrovanie slovom a písmom, postreh, technické založenie, vyrovnanosť pri fyzickom zaťažení, teamová spolupráca, zdravé sebavedomie, schopnosť improvizácie, schopnosť učiť sa, dohovoriť sa cudzím jazykom (anglicky, francúzsky). Pre policajtov sú požiadavky viac menej obdobné s tým, že sa kladie dôraz na vynikajúce výsledky počas uplynulej služby. Obmedzenie najvyššieho veku je posunuté na 32 rokov. Požaduje sa ochota ku službe v GSG9 po dobu najmenej 10 rokov.

výcvik
Po úspešnom výberovom konaní nasleduje výcvik. Absolventi sú rozdelení podľa toho, či boli policajti alebo nie. Tí, ktorí prišli z civilu, absolvujú výcvik príslušníka Pohraničnej stráže trvajúci dva a pol roka. Súčasťou tohoto výcviku je pre nich a výcvik GSG9. Príslušníci polície absolvujú iba tento výcvik GSG9. Výcvik GSG9 sa delí na základný a špeciálny.
Základní výcvik:  ľahká atletika, lezenie a zlaňovanie (po umelej stene, a aj na horách), boj bez zbrane – Judo, Karate atď.
Ďalej sú zoznamovaní so spôsobmi nasadenia:  v budovách, z vrtuľníku, v horách, z vody

Obtiažnym bodom je strelecký výcvik. Oproti bežným policajným jednotkám je omnoho intenzívnejší a je založený na získaní a vžití streleckých návykov ako zo služobnej pištole, tak zo samopalu. Úlohou je zasiahnuť cieľ v správnej dobe, na správnom mieste a tiež ho „dobre“ zasiahnuť. Najtvrdším bodom je bezpochyby „tvrdý týždeň“. V tomto týždni sú dosiaľ získané znalosti a schopnosti vyskúšané v extrémnych fyzických a psychických podmienkach. Málo spánku, veľa chodenia vo dne i v noci. Súčasťou je aj plavba na nafukovacích člnoch. Jednoducho povedané musíte tento týždeň prežiť. Potom nasledujú teória: zdravoveda, zákony, psychológia, ....  Základný výcvik je ukončený pretekom, kde najlepší účastník výcviku obdrží cenu “Kyjak výcvikovej jednotky“. Po ukončení základného výcviku nasleduje špeciálny výcvik. Špeciálny výcvik – počas neho sa absolventi učia všetkým spôsobom nasadenia, aby mohli byť pridelení k akejkoľvek čate. Príklady z dennej služby jednotky sú analyzované, rozoberané a poznatky zapracované. Neustále sú precvičované všetky získané znalosti a schopnosti. Cieľom je prepojiť teóriu s praxou, kde na konci tohoto výcviku je špičkovo pripravený policajt pre špeciálne zásahy. Po absolvovaní výcviku sa policajt rozhoduje, do ktorej čaty pôjde a akú bude mať špecializáciu. Na výber má nasledujúce: pozorovanie (odstreľovači) - 1. a 4. čata,  námorné operácie - 2. čata, výsadkári – 3. čata.

výzbroj
Pištol: ráž 9x19mm, Glock 17, P7 M13 ráž .38, SaW Bodyguard
Samopal: HK MP5 – rôzne verzie, HK UMP45, Steyr AUG 77 TMP
Útočná puška: ráž 5,56mm, SIG 551 SWAT, Steyr AUG 77 Stgv, HK G36
Odstreľovacia puška: ráž 7,62x51mm, HK G8, HK PSG1 ráž 7,62x66mm, HK G22 ráž 8,6mm, Accuracy International Artic Warfare ráž 12,7mm, Hecaté II
Brokovnica: HK 502, Remington M870, Benelli M3
Okrem svojej vlastnej zbrane má v špeciálnom skladu 1200 rôznych zbraní z celého sveta. Slúžia pre skúšky a porovnávania zbraní. Zvlášť výhodné to je pre prípad, že je potrebné identifikovať zbraň protivníka. GSG9 vystrelí ročne vyše 1 milión nábojov s tým, že 400 000 je v ráži 9mm Para.

výstroj
Je bežné ako u všetkých zásahových jednotiek, že  majú príslušníci jednotky oblečenú kombinézu a na nej nepriestrelnú vestu. Vesty sú k dispozícii v rôznych stupňoch odolnosti od ľahkých po ťažké v stupni IV+. Prilba chrániaca hlavu je vybavená balistickým štítom a integrovanou vysielačkou. Táto prilba je dosť ťažká a rýchly pohyb v nej nieje akurát príjemný. Pre zásah majú k dispozícii elektroniku - počítače, videokamery, pozorovacie a odpočúvacie zariadenia, prístroje nočného videnia atď. Okrem strelnej zbrane sú k dispozícii paralyzéry, tonfy, zásahové výbušky, granáty so slzným plynom.

znak jednotky
Oficiálnym znakom je znak orla na štíte s dubovými ratolesťami po stranách. Toto je jediná platná verzia. Nášivka s vrtuľníkom a nápisom GSG9 je podvrh. Z čiat má jediná 3. čata svoju nášivku. Je na je jasná výsadková špecializácia čaty. Tato nášivka nebola oficiálne schválená, ale zo strany nadriadených je tolerovaná.




SAS
(Special Air Service)

Systém výberu u SAS je považovaný za jeden z najkomplexnejších. Je tak vysoko hodnotený, že jej v podobnú formu používa americká Delta. Dokonca niektorí príslušníci SEALs neboli schopní týmto výberovým konaním prejsť! Už táto informácia je známkou toho, že príslušníci SAS si svoju prítomnosť v týchto jednotkách museli tvrdo vybojovať. Neberte toto ako hodnotenie kvality jednotiek samých. Len uvádzam, že výcvik SAS je podľa dostupných prameňov zatiaľ najtvrdší. Podmienkou prijatia k SAS je príslušnosť k Britskej armáde po dobu najmenej 2 rokov. Vašu prihlášku musíte mať podpísanú od svojho veliteľa. Ak ten podpis zoženiete, krásne dni skončili.  Prídete do Herefordu a tam nafasujete všetko potrebné. Všetok výcvik a výber je v bežnej rovnošate Britskej armády v klasických vojenských kanadách. Keď si niekto vyskúšal, ako sa behá po kopcoch v kanadách a s 20 kilogramovým batohom, tak vie, že prežiť to je naozaj fuška.

výcvik

1. fáza:
Ste zaradení do skupiny a beháte spoločne. Najprv bez batohu. Už na začiatku začnú odpadávať prví. Jedná sa o tých, ktorí si asi splietli SAS s nejakým luxusným klubom. Počas prvej fáze potom  začnete behať s batohom. Keďže sa behá v kanadách o otlaky a odreniny nie je núdza. Váha batohu sa postupne zvyšuje. Kedysi boli do batohu dávané tehly, ktoré predstavovali muníciu. Po tom, čo dvaja ľudia pri výberovom konaní v zime umrzli, nastala zmena. Môžete si vziať čo chcete, ale musí to spĺňať určitý váhový limit. Pozor! Tento limit je na konci behu. To čo vypijete a zjete si musíte ešte na počiatku pripočítať. To znamená, že na počiatku má batoh o nejaké to kilo naviac. Tí čo si to nevypočítali dobre, na kontrole dostanú ofarbený kameň, ktorý je niekoľkonásobne ťažší ako to, čo ste si ušetrili. Potom dostanú RTU – Return to unit – Návrat k pôvodnej jednotke. Počas tejto fázy sa máte možnosť doučiť niečo o navigácii a orientácii. To je veľmi dôležité pre nasledujúce fáze.

2. fáza:
Predchádzajúca fázy vás mala len pripraviť na výber s veľkým V. Tu budete musieť behať sami po kopcoch po niekoľko dní. Trasy sú čím ďalej dlhšie
a obtiažnejšie. Behá sa nielen cez deň, ale aj v noci.  V okamžiku keď ešte dostanete pušku bez remeňa, tak už je toho väčšinou dosť. V tejto fázy to vzdá najviac ľudí. Inštruktori sa k vám chovajú tak, že o vás nestoja alebo trvajú na drobnostiach. Tento tlak neustáleho vyčerpania, bolesti z nôh a ramien, nezáujmu a nevyspania dá spomenúť na to, že ste tu vlastne dobrovoľne a môžete kedykoľvek odísť. Teraz musíte bojovať sami proti sebe. Veľa ľudí to vzdá. K lahôdkam tejto fázy je tzv. Fan Dance (tanec na Fanu), čo je beh na najvyšší kopec vo výcvikovej oblasti vo Walese. Pokiaľ v tomto celom uspejete, tak zistíte, že sa niečo zmení. Už nie ste len nejaký uchádzač. Pokiaľ prepadnete, tak to nieje  hanba. Všetci si vás u materskej jednotky budú vážiť. Už len preto, že ste sa o to pokúsil, tak pre to, že ste to dokázali vzdať skôr, než by ste si ublížil. Napriek tomu to dlhú dobu človeka mrzí.

3. fáza:
Neznamená to, že keď ste sa dostali do 3. fázy, že ste za vodou. Stále vás inštruktori sledujú. Tu s jedná hlavne o teamovú spoluprácu. Tu platí, že kto sa povyšuje bude, RTU!  V tejto časti sa učia všetci zaobchádzať so zbraňou. Poviete si, že je to hlúposť, keď sú dva roky v armáde. Opak je pravdou. Je možné, že do užšieho výberu sa dostane niekto od ženistov alebo zo skladu. Ti nemajú tie správne návyky. Tiež bojové jednotky majú svoje zlozvyky. Niekedy to pre ostrieľaného bojovníka môže byť väčší problém, než pre skladníka. To je jedno z pravidiel. Skúsiť výberové konanie môže každý bez rozdielu. Teda okrem jedného – žiadna žena. O dôvodoch prečo sa vedú v celom svete debaty, ale nie v Spojenom kráľovstve.

4. fáza:
Výcvik v džungli. Pri tejto časti je dôležité, aby ste mali nejaké to kilo naviac. Určite schudnete počas mesiaca v džungli. Učia vás spolupráci ako medzi sebou, tak s prírodou. Učíte sa orientovať v pralese, kde to vždy vypadá všade rovnako a nemáte zámerné body. Strieľa sa ostrými nábojmi. Realita je realita. Raz za týždeň sa dostáva pošta a čerstvé jedlo. Inak žijete z konzerv a toho čo les dá. Opasok a mačeta sa stanú skoro súčasťou vášho tela. Príslušníci SAS majú opasok stále na sebe, v jednej ruke mačetu a v druhej zbraň. Mačetu máte aj vtedy, keď idete na záchod v tábore! Po návrate z džungle sa dostanete na výcvik prežitia. Najskôr vás to všetko naučia a potom vás vyskúšajú. Nejakú dobu beháte len v základnom bojovom oblečení. Skrývate sa a postupujete od jedného kontrolného stanovišťa k druhému. Snažíte sa živiť tým, čo nájdete alebo chytíte. Potom vás chytia výsadkári a dovedú do zajateckého tábora. Tam si vyskúšate rozdiel medzi hotelom a hotelovým personálom a väzením s jeho “láskavým” personálom.

Po ukončení kurzu ešte idete na základný výsadkársky kurz, pokiaľ nie ste od výsadkárov.  Pokiaľ ste prešli týmto všetkým, tak teraz dostanete vysnívaný pieskový baret s vyšitým znakom SAS. Lenže je tu ešte háčik. Dostať sa k SAS je obtiažne. Zostať tam je ešte ťažšie. Ste pridelený k niektorej skupine, ale ta vás musí ešte prijať medzi seba. Musíte mať ochotu učiť sa. Najťažším trestom je RTU. To môže prísť kedykoľvek. Preto, si nemôže dovoliť robiť zo seba machra. To by sa vám škaredo vypomstilo.

Specnaz