Kam sa ísť vyvenčiť v bratislavskej prírode?

Biele skaly
V lese nad mestskou časťou Dúbravka nájdete kúsok miesta, kde si zaspomínate aspoň na okamih na filmy s Winnetuom. Neviem o inom blízkom mieste, kde by boli vyrezávané drevené totemy. Auto sme zaparkovali na Žatevnej ul. pred stanicou Dobrovoľného hasičského zboru. Odtiaľ vás nesú už len nohy. Po Brižitskej ulici okolo kaplnky Ružencovej Panny Márie až takmer na koniec. Pár metrov pred lavičku s výhľadom na závody Technického skla a Wolksvagen sa ide lesnou cestičkou. Pomedzi staré záhrady, lávkou cez potok až k odbočke na miesto Villa Rustica. Nachádza sa tu archeologické nálezisko Veľká lúka, kde sa našli dve usadlosti zo strednej doby kamennej (8000 – 6000 p.n.l.). Teraz je tu zrekonštruovaný kamenný pôdorys.

Odtiaľ cestou na juhozápad okolo opustených aj udržiavaných záhrad, kus trasy lesom až ku Bielym skalám. Turistické značenie nič moc, lepšie je sa popýtať cestou okoloidúcich alebo ísť s niekým, kto tam už bol. Tu vás v kaňone čaká trampský tábor s indiánskymi totemami. Kedysi bolo toto miesto pradávnym morom, a tak v skalách ešte vidieť pozostatky lastúr. Ohnisko, drevený rebrík, vyryté tváre do skál, rôzne miesta na lozenie... Väčšie deti sa tu vybláznia.

Rusovský park
Opačná strana mesta ako sú Biele skaly, ale lesopark dostatočne veľký na to, aby ste sa tu vedeli osamote poprechádzať. Najlepšie je asi zaparkovať pred budovou SĽUK-u na Maďarskej ulici. Po pár metroch ste rovno vedľa samotného kaštieľa. K jeho dlhodobému žalostnému stavu sa nebudem vyjadrovať, lebo tento článok má byť prevažne pozitívny.

Tu si môžete urobiť celkom slušný okruh. Poza kaštieľ doprava, okolo hrdzavého altánku (pamätám si ho ešte natretý zlatou farbou) po počmáranú Vodnú vežu. Okolo ciest sa tu váľajú popílené konáre bez ďalšieho povšimnutia. Pre mňa ako milovníka dreva je to smutný pohľad. Za každým takým klátom vidím nejaký praktický alebo veselý výrobok.

Od veže sa vrátiť kúsok naspäť a po lesných cestách zablúdiť až k Malému Rusoveckému jazeru, odtiaľ ku antickej Gerulate a späť na parkovisko. Ticho, čistý vzduch a veľa miest na také to amatérske fotenie prírody či venčenie psa.

Rozhladňa na Devínskej Kobyle
Turistická novinka z leta 2020 sa nachádza v areáli starej vojenskej raketovej základne. Tu boli kedysi namierené protilietadlové zbrane smerom na našich schnitzel kamarátov čo platili rakúskymi šilingami. Autonavigáciu nastavte na Vojenskú cestu, kde zaparkujete podľa potreby a voľného miesta. Že je najvyšší čas prejsť zo štyroch kolies na dve nohy vám bezpečne napovie zatvorená rampa. Cesta nahor je po asfaltke a nemáte kde zablúdiť. Občas narazíte na opustené menšie či väčšie budovy (Áno, je ich škoda). Voľným krokom do mierneho kopca ste tam asi za pol hodinu.

Samotná kovová rozhľadňa má výšku 21,27 metrov, hmotnosť 35 ton a na jej vrchol musíte zdolať 112 schodov. Výhľad na okolie počas pekného počasia za to stojí. Určite si prejdite aj opustené betónové priestory, kde sa schovávala bojová technika. Tunely v lesoch majú aspoň pre chlapov fajn atmosféru.

Aspoň počas našej návštevy tam bolo pojazdné občerstvenie – medovina, klobása, kapustnica... Ale pre istotu si zoberte niečo pod zub so sebou.

Odporúčané články:

Výletný hetrik: Zaujímavé miesta, na ktoré sme sa roky tešili

Katarínka: Krásne ženské meno aj zaujímavá ruina

Haluzická tiesňava: Malý prales, ktorý sa stále mení