pre ženy

Pre priateľov je Anča Zavaranča, pre cudzích „hipsterka“, ktorá si žije svoj sen

Anita Svíbová alias Anča Zavaranča žije s manželom na dedine a ovocie so zeleninou, ktoré každoročne na záhrade dopestujú, potom zužitkujú a pretavia do skvelých sladkých či slaných kombinácií. Ich džemy, ale aj slané produkty si za tri roky našli desiatky skalných fanúšikov. Prečítajte si, ako vznikol projekt Naše Tradičnô.

Ako to celé vzniklo? Prečo práve džemy?

Pred piatimi rokmi sme sa presťahovali do domu so záhradou, kde nám v lete a na jeseň začali dozrievať černice, jabĺčka, hrozno a broskyne. Snažili sme sa s manželom všetko pozavárať, aby tá úroda nevyšla navnivoč. No bolo toho veľa, niečo sme pojedli, ale stále nám toho dosť zostalo, tak sme to potom poposúvali rodine a kamarátom. Hneď po nasťahovaní sme vysadili aj zopár ďalších ovocných stromov a o ďalší rok sme už pestovali aj zeleninu od semiačka.

Vtedy sme boli v lete v Chorvátsku, kde sme si vždy s obľubou kupovali pikantný Ajvar a šípkovú marmeládu Šipak. Práve tam som si na jednom nákupe zobrala leták, v ktorom som našla lokálny recept na ajvar a akciu na hrubostennú červenú papriku a baklažány. Domov sme cestovali tak, že sme mali na zadnom okne desať kilo baklažánov a toľko isto papriky. Tú cestu som si vypočula veľa frfľania, ale dnes sa na tom smejeme. Keď sme zavarili ajvar, manžel bol rád, že ho máme, lebo bol vynikajúci a hneď potom sme sa vybrali aj na šípky, takže v ten rok sme si navarili aj prvý domáci Šipak. Tu niekde asi začalo naberať naše zaváranie neštandardný rozmer.

Stránka Naše Tradičnô vznikla pred vyše tromi rokmi. Prvé tri džemy, ktoré som nafotila a ponúkala na predaj boli šípkový, černicový a mirabelkový so škoricou a badiánom.

Kde si sa naučila zavárať, pomáhala si ako dieťa?

Ľudia mi to často neveria, ale ja som svoj prvý džem v živote uvarila len pred 4 rokmi a ako samouk. Naštudovala som si mnoho receptov, vyskúšala ešte viac a postupne som sa učila na svojich chybách a zlepšovala. Naša rodina a kamaráti mávali v období mojich začiatkov veľmi bohaté zaváraninové Vianoce. Keď si na to spomeniem, je mi často do smiechu, bola to cesta plná pokusov a omylov, ale som rada, že som tým prešla, vďaka tomu som dnes s tým, čo ponúkam spokojná.

Pamätám si, že moje starké zavárali, no v tom čase som ja bola ešte malé decko, ktoré to vôbec nezaujímalo. Navyše bývali sme inde ako ony a čím sme boli starší, tým menej sme ich navštevovali. Takže som s nimi nikdy nezavárala, ale letmo si pamätám na práce v záhrade. Keď som bola malá, tak ma to bavilo, neskôr v puberte mi to bolo smiešne, veď predsa, kto by robil v záhrade, keď sa to dá kúpiť v obchode?

Zavárala som doma s mamou. Som zo štyroch súrodencov, takže ona zavárala veľa, aby nás mala čím "nachovať". Ale neboli to džemy, najviac sa u nás robili uhorky, lečo, paprika v oleji, cvikla a kečup. To si pamätám veľmi živo, každoročne sme zavarili stovky pohárov.

Babka z otcovej strany bola výborná džemárka, i keď varila len malinový a ríbezľový lekvár, no zato na tú chuť nemožno zabudnúť. Fantastické niečo. Tento rok som konečne dopestovala maliny, ktoré som si z jej niekdajšej záhrady presadila ku nám a uvarila som džem, ktorý mi po rokoch pripomenul prázdniny z detstva - rožok s maslom a malinovým džemom a k tomu šálka mlieka - tak chutili letné rána u starkej.

Posledných desať rokov zavárame spolu s manželom. Pamätám si na situáciu, neboli sme ešte ani rok frajeri a v piatok večer, predtým ako sme išli von za kamarátmi, sme spolu niečo zavárali. Dosť sme sa vtedy sami na sebe bavili, že to je asi divné randenie, ale dnes na to radi spomíname. Najskôr to začalo nevinne, robievali sme si len lečo, alma papriky plnené kapustou a feferónovú omáčku Pálihub. A keď to od nás postupne začali vypytovať aj tí, ktorí sa nám na začiatku pre naše zaváracie hobby posmievali, prvý raz som začala uvažovať o tom, že namiesto rozdávania by som to mohla predávať. To som však netušila, že jedného dňa sa to naozaj stane a naša kuchyňa sa raz zmení na manufaktúru :)


Postupne si si vytvorila mnoho džemových kombinácií, pridala si aj slané pokrmy. Ktoré sa ľuďom páčia najviac?

Tento rok boli jednoznačným víťazom pečené rajčinky naložené v extra panenskom olivovom oleji s bylinkami a chilli, ktoré sa vypredali niekoľkokrát a vždy keď sme urobili ďalšiu dávku, do pár dní zmizli. Hneď po nich v slanej ponuke vedie feferónová mňamka Pálihub a rajčinový džem s bazalkou a chilli, ktorý je ideálny na cestoviny. Zo sladkej ponuky je topka už tradične Černica-Mak, Marhuľa-Levanduľa s trstinovým cukrom, Mirabelka so škoricou a badiánom, Jabĺčková falošnica (falošná nutela z jabĺčok, horkej čokolády a karobu) a posledný rok je obľúbený najmä ako darček Džem z lupeňov ruží.

Ako vznikajú konkrétne recepty? Kde sa inšpiruješ, keď vytváraš tieto nezvyčajné kombinácie?

Toto sa ma pýtajú často aj ľudia na trhoch, že ako mi také kombinácie vôbec napadli. Ja ani neviem, je to rôzne. V prvom rade, keďže sme predaj z dvora a vyrábame výrobky len z našej úrody, som limitovaná našou záhradou, takže to, čo zavárame závisí od toho, čo vypestujeme. A keď je sezóna a vidím, koľko čoho sa urodilo, premýšľam, čo by sa z toho dalo vyrobiť, ako by sa to dalo spotrebovať. Niektoré kombinácie mi len tak prišli na um, lebo sa mi to zdalo ako fajn nápad, tak som to vyskúšala a vyšlo to, napríklad Černica-Mak, Mirabelka so škoricou a badiánom, Pečené rajčiny alebo Rajčinový džem s bazalkou a chilli. Iné som vymyslela na základe inšpirácie z internetu a upravila si podľa seba, ako napríklad Marhuľa-Levanduľa s trstinovým cukrom, cibuľové čatní La cibula, Pálihub, Jabĺčková falošnica alebo Džem z lupeňov ruží a niektoré nápady mám dokonca od našich zákazníkov, ako som spomínala napríklad ten kardamón. Mám v hlave veľa nápadov, ale len dve ruky, tak keď mám trochu času nazvyš, postupne skúšam nové veci v malom z mrazeného ovocia, a keď sa nám páčia, zaradíme to do ponuky.


S výrobou ti pomáha manžel. Zvládate to?

Musím sa priznať, že táto otázka ma dostala a dlho som rozmýšľala ako odpovedať. Snažíme sa. Nie je to vždy jednoduché, ale uvedomujeme si výhody. Robiť to, čo človeka baví, je požehnanie. A okrem toho si vieme urobiť priestor na cestovanie, ktoré je okrem zavárania našou veľkou záľubou. Ale keď som počula, že sa o mne vraví, že si žijem svoj hipsterský sen, tak ma to prekvapilo. Mojím snom je, aby nás to raz dokázalo uživiť oboch bez toho, aby sme sa uštvali, ale ktovie, kde nás život zaveje a čo budeme robiť o pár rokov. Možno niečo úplne iné, všetko je možné.

 

S manželom chodíte aj na trhy. Je pre predajcu z dvora nevyhnutnosť ukázať sa?

Chodíme, ale nie každý víkend, len párkrát ročne. Skôr ako naše produkty vyrobíme, musíme si vypestovať suroviny a najskôr sa postarať o záhradu, úrodu, spracovať to, označiť poháriky a trhy sú už ten najposlednejší bod. No určite dôležitý, ak chce človek, aby ho spoznali aj iní ľudia než známi a známi známych. Určite je dobré ukázať sa na nejakej akcii. My navštevujeme len okolie, najčastejšie sme v Nitre a príležitostne si vyberieme a navštívime aj niečo nové, čo nás zaujme. Problém je ten, že najviac akcií býva na jeseň, keď máme aj najviac práce v záhrade a v kuchyni, takže jeseň býva u nás veľmi náročná.



Aké sú reakcie ľudí, keď ochutnajú tvoje džemy?

Takmer vždy pozitívne, ale občas sa nájde aj niekto, kto má nejaké pripomienky. Napríklad, že džem bez cukru je málo sladký alebo že černicový džem nie je pasírovaný, alebo že u nich doma sa to kedysi robilo inak a lepšie. Ale to je tiež fajn, takíto ľudia nás držia v strehu a dávajú nám dôvod stále sa zlepšovať.

Vždy ma veľmi poteší, keď prídu nejaké staršie ženy alebo babky zaváračky a pochvália ma, to považujem za najväčšie uznanie. Hlavne na trhoch sa dobíjame a motivujeme pozitívnou spätnou väzbou, ktorá je pre nás veľkým hnacím motorom. Niekedy je toho vyše hlavy a človeka vždy poteší, keď vie prečo to robí - pre ľudí, ktorým chutí. Znie to možno ako klišé, ale je to tak. Nepoznám krajšiu odmenu ako fotky od zákazníkov s pochvalou.


Čo ťa najviac šokuje/šokovalo, keď sa stretneš naživo s potenciálnym zákazníkom? (milo/nemilo)

Raz po mne začal na jarmoku jeden podnapitý pán vykrikovať, že aj on si varí lekváre a nech mu ukážem doklady. Ja som sa prirodzene ohradila, že nemám dôvod práve jemu niečo preukazovať. Na to reagoval, že môže byť kontrola, tak som ho vyzvala, nech sa teda najskôr preukáže on, ak je kontrola. No a nasledoval cirkus, ktorý strhol pozornosť okolia. Hoci bol opitý, ľudia na nás pozerali, pretože vykrikoval, že sme rovnakí podvodníci ako tí z televízie, ktorí dovážajú zeleninu z juhu a potom ju predávajú na trhoch ako svoju a že určite aj tie džemy nakupujeme v obchode a doma ich prelievame a ozdobujeme. Odišiel až keď zakročil manžel a ja som pohrozila, že zavolám políciu. Bolo to veľmi nepríjemné a rozhodilo ma to, lebo som sa s takýmto nechutným osočovaním ešte nestretla a keďže sa na tom, čo robíme, aj dosť narobíme, mrzelo ma to o to viac. Nuž ale, máme skúsenosť a vieme, že na tento typ podujatia už určite nepôjdeme.

Na druhej strane, našťastie rovnováha v živote funguje. Máme naozaj veľmi príjemné zážitky, ktoré sú doslova pohladením pre dušu. Stáva sa nám, že u nás niekto nakúpi a ešte v ten deň nám napíše, že už to všetko aj zjedli, lebo to bolo úžasné. Alebo za nami na akciu do Nitry prišla jedna naša followerka zo Žiliny, ktorá nás poznala z internetu a urobila si cestu tak, aby u nás nakúpila. To bolo veľmi milé stretnutie. Takisto jedna naša zákazníčka od Topoľčian nemohla prísť osobne, tak poprosila kamarátku, aby jej u nás nakúpila a ona na akcii hľadala stánok s nápisom Naše Tradičnô, no my sme mali na hlavnej ceduli napísané Domáce zaváraniny, čo jej skomplikovalo hľadanie, a keď nás konečne našla, to bolo smiechu a radosti. Na základe tohto stretnutia sme ten nápis zmenili a doteraz to máme tak. Neskôr nás navštívili obe spolu a dobre sme sa na tom spolu zabavili. Taktiež máme jedného zákazníka, s ktorým keď sme sa prvýkrát zoznámili, rozprávali sme sa azda hodinu o všetkom možnom čo sa týka domácich produktov, gastronómie, dokonca ma inšpiroval pre použitie kardamónu v jednom džeme a vždy sa tešíme, keď sa zastaví, radi podebatujeme o receptoch a vzájomne sa inšpirujeme. A takýchto dobrých a zaujímavých ľudí sme spoznali na trhoch už veľa, aj preto tam radi chodíme.


 

Odporúčané šikulky:

Ak mať tetovanie, tak od talentovanej Kočes

Úžasná keramika spod rúk mladej umelkyne: Andrea Vajkúnyová

Nebudete veriť, čo všetko sa dá uháčkovať: Kreatívna Eva Husár vám to ukáže


Autor: Katarína Jančovičová, 8.2.2020
Foto: arch. Anita Svíbová