daruj dobro

Čo ma naučili moje deti -1

Deti sú v našom živote rozhodne za odmenu, no priznajme si úprimne, koľkí z vás už boli v situácii, kedy ste si povedali: „Prečo? Prečo ja? Toto mám za trest? Čo som komu urobil?“

Večným výkrikom „mamííí, mamííí!“ každých 5 minút bez prestávky celý deň 24/7, testujú a zlepšujú moju trpezlivosť. Raz, keď mal syn asi 4 roky len tak sedel na stoličke a nič nerobil.

Tak sa ho pýtam: Čo robíš?

On: Čakám až vyrastiem, aby som bol taký veľký ako ty.


Večným obdobím vzdoru, testujú a zlepšujú
moju kreativitu, prípadne vedú k nečakaným reakciám. Keď mal môj syn asi 1.5 roka, rozhodol sa, že nebude nič jesť. Pripravila som mu na výber až 6 vecí, no on nechcel ani jednu. Už som mala toho naozaj dosť, ale niečo jesť musel a keďže som potrebovala, aby už konečne niečo zjedol pýtala som sa ho: Dáš si ryžu?

On: Nieee!

Ja: Dáš si jabĺčko?

On: Nieeee!

Ja: Dáš si polievočku?

On: Nieee!

Ja: Dáš si jogurt alebo kašu?

On: Nieee!

Ja (prešla som už zúfalo do kategórie matka roka): A chceš po papuli?

On: Aňo!

Otázku som zopakovala ešte niekoľko krát, aj tú s jedlom. Na všetky ohľadom jedla bola vždy rovnaká odpoveď NIE! Ale na otázku „po papuli“ bolo vždy AŇO! Svojou reakciou odlahšil dusnú atmosféru a nakoniec zjedol ryžu s mäskom a žiadne „po papuli“ sa nekonalo, ale teda naučil ma, nevzdávať sa a byť kreatívna.

Deti zlepšujú moju znalosť synoným. Tiež to bolo v období, keď mal syn okolo 2 rokov a hovorí mi: Mami, ja nechcem hajať!

Ja: Aha, a čo by si chcel robiť?

On: Spinkať!

Syn sa chválil v škôlke kamarátke: A my pôjdeme do akvária a tam budú žraloky a aj krokodíl!

Ona: A skutočný krokodíl???

On: Nie, ale naozajstný!

 

Učia ma logike každý deň. Počas obdobia vzdoru, tiež okolo 2 rokov sa snažil môj syn všetko negovať.

Ja: to nemôžeš!

On: Môžem!

Ja: Poď papať.

On: Nejdem papať!

Ja: nehádaj sa!

On: Hádam sa!

Ja: nechaj to!

On: Chám to! Proste si to logicky odvodil.

Pozerali sme si obrázkovú knižku.

Ja: A toto je aké zvieratko?

On: to je húska.

Ja: áno, a ako robí húska?

On: Ga-ga-ga.

Ja: správne.

On: A vieš kto ešte robí ga-ga-ga?

Ja: Hmm, neviem, kto?

On: Gagarin!

Jedného dňa pri obede mi hovorí: Mami, zavri oči, keď sa na mňa pozeráš!

Ja: A ty si zavri pusu a jedz!

Syn hovorí: Zhasnem svetlo, aby sme videli!

Syn hovorí: Mami, čajík je veľmi horúci. Zohreješ ho?

Mami, super že nekakáme ušami, lebo keby sme kakali ušami, tak kým by som si ich utrel, by som nepočul!

Ja: Prečo si pľul na telku?

On: Lebo som chcel byť mravec.

Ja: A mravec pľuje?

On: Nie!

Keď synovi vypadol mliečny zub, hovorí tatinkovi: Tati, to je super, keď mi vypadnú všetky zuby,nebudem si ich musieť vôbec umývať!

Syn počas cesty autom hovorí: Tadiaľto chodíme do divadla.

Ja: Áno?

On: Áno, ale inou cestou.

 

Učia ma pohotovej reakcii. Syn: Mami, prosím odlož to, lebo to pokazím!

Ja: A prečo by si to mal pokaziť?

On: Pre istotu!

 

Raz bol doma chorý, tak som mu pustila rozprávku na CD-čku, aby počúval. Ale nepočúval. Tak sa ho pýtam: O čom bola rozprávka?

On pohotovo: O čertovi!

Ja prekvapene: O čertovi?

On pochopil z môjho výrazu, že to tak asi nebolo a suverénne hovorí: Áno, len tam čert nebol!

Učia ma urobiť správne rozhodnutie. Práve sa narodil v našej rodine mladší syn, keď som staršiemu takmer 3.ročnému hovorila: Poď, zoberieme na prechádzku bračeka!

On: Nie, radšej zoberme na prechádzku magnetku!

Učia ma vytrvalosti. 3. ročný syn sa pýtal: Čo budeme papať?

Ja: zemiačiky.

On: Aké zemiačiky?

Ja: pečené.

On: Ale ako sa volajú?

Ja: Francúzske pečené zemiačiky.

On: Dobre, ale ako sa volajú Priezviskom?

Učia ma zákonitostiam prírody. Pozerali sme si spolu so synom obrázkovú knižku o zvieratkách. Na jednom obrázku bol obrázok letiaceho orla, ktorý držal v zobáku nejakého hlodavca. Syn sa rozhodol, že je to červík a hovorí: Mami, pozri ten červík drží toho orla!

Ja: No nie, to ten orol drží toho hlodavca.

On: ale mami, čo nevidíš, to je červík a drží toho orla!

Plávali sme v mori na dovolenke, keď mi zrazu syn hovorí: Ja som teraz ako veverička! Človek by čakal, rybu, žraloka, žabu, kraba..niečo čo žije vo vode.

Ja: Veverička? A prečo?

On: Lebo mi tak cvakajú zuby.

Ja: A je ti zima?

On: Nie, iba na zuby!

Alebo inokedy mi hovori: Mami, ja sa už nebojím kosatky, ani delfína ani žraloka.

Ja: Nie? Tak to je dobre.

On: Nie, lebo oni ma nespapajú, oni papajú planktón!

Ja: fíha, a to ti kto povedal?

On: No všetci to hovorili. To si nevedela???



On: Mamí? Ktoré zvieratko sa ťa najradšej bojí?

On: Mami, pozri na to veľké stádo havranov, čo letí nad nami.



Učia ma starostlivosti. Syn: Mami, našiel som vlas!

Ja: No tak ti asi vypadol.

On: Nie, to nie je môj, to je tvoj, lebo je dlhý.

Ja: dobre, tak ho vyhodíme.

On: Nie, nie, len si ho zober, mohol by ti chýbať!


Učia ma relativite. Syn hovorí, keď mal asi 4 roky: Dobrý nápad som vymyslel, ale nie je až taký dobrý!

V cirkuse sa ho pýtam: čo sa ti páči viacej, zvieratká alebo artisti?

On: všetko sa mi páči viacej!

On: "Tatinko, ked budeš taký malý ako ja, pojdeme na ihrisko a ja ťa budem hojdať!"



Ja: Máš všetky časti tej skladačky?

On: Áno, mám všetky, len 3 mi chýbajú.



Ja: Koľko motýlov ti mám nakresliť?

On: Koľko chceš, ale aby ich bolo presne päť!



Ja: Ako bolo dnes v škôlke?

On: Dobre.

Ja: A poslúchal si?

On: Áno, jasné. Keď som sedel na trestnej lavici s Miškom ,takto sme sa búchali palicou...


Učia ma skromnosti. Boli sme na návšteve u babiny a syn jej hovorí: Babi, pozri, aký krásny obrázok som ti namaľoval... Je taký pekný, že si ho potom zoberiem domov!

 

Učia ma, ako správne presviedčať druhých o svojom názore. Syn (3.roky) hovorí babine: Babi, zomrieš! Ona: Ale neboj, nezomriem.

On: Ja ti dám, že nezomrieš!



Učia ma, ako správne nadávať. Syn: do frasa! Jáj, to sa tak nehovorí, do jéjda!

Učia ma klásť, tie správne otázky: Koľko lúčov má slnko? Aké číslo je tesne pred nekonečnom?

Učia ma každý deň, každý deň sa starajú o zvýšenie môjho krvného tlaku, každý deň sa starajú o moju technologickú gramotnosť, lebo bez Googla sa už veru na ich otázky odpovedať ani nepokúšam. Sú to zlatíčka k pohľadaniu! Aj vy máte také? Podeľte sa príspevkom.

 

Odporúčané články:

Prečo sa sústredíme na to zlé?

Tri náramky

Aspoň päť úsmevov denne

Niekedy stačí iba poprosiť


 

 



Autor: DDD, 3.6.2019
Foto: pixabay.com /sathyatripodi