
cestopisy
Jarný výlet unikátnou Čiernohronskou železnicou: Lepšie raz zažiť, ako ...
Ísť do Čierneho Balogu a neodviezť sa známou Čiernohronskou železnicou, to je asi ako ísť do Paríža a nevidieť Eiffelovku. Miešam síce lokálne a globálne atrakcie, ale v tomto prípade to smelo urobím. Z plánovaného cca 2 hodinového výletu z toho boli príjemné štyri. Počas jarných prázdnin sme tak videli a zažili oveľa viac, ako sme pôvodne plánovali.
Ako dobrý nápad sa javí tam najprv zatelefonovať, či jazdia a majú voľné miesta. V sezóne je problém dostať sa do vagóna, mimo nej sa jazdí len na rezerváciu a na motoráčiku. Vo dverách infocentra / múzea vás po predchádzajúcej dohode s úsmevom privítal Aleš Bílek, ktorý patrí medzi ľudí so zásluhou na doterajšej prevádzke železničky.
Nastupováááť
Naskákali sme do vlaku ako banda revízorov a už sme si to v rytme koľají šinuli do Chvatimechu. Cestu tam nám spríjemnil mini bufet vo vozni. Varené víno a čaj sa k sledovaniu okolia dokonale hodili. Po pol hodine sme v stanici nabrali ďalšiu veselú partiu, ktorá mala medzi sebou krojovanú dievčenskú úderku s domácimi pagáčmi a slivovicou. No nedaj si. A keby si aj nechcel, tak aspoň vypiť musíš. No musíš! :)
Medzi zastávka v dedine Hronec
V malebnej dedine sme na jeden záťah mali možnosť vidieť miestne (a priestorovo) skromné múzeum. Niečo v zmysle bohatšieho kuchynsko – pracovno – oddychového majetku statkára. Obúchané, otlčené, ale také pravé naše, ľudové. Od mažiara, cez kolovrátok až po krosná... Kto nezachytáva aspoň jedno spomenuté slovo, nevadí. Takých bolo na exkurzii viac.
Druhým zaujímavým miestom bola Hrončianska zvonica. V spodnej časti sú umelecky kované kríže a po pár strmých schodoch sa dá (po predchádzajúcej dohode na fare) vyšliapať do zvonice. Taký pohľad sa nenaskytne často, keď ste priamo pri zvonoch. Týmto chcem zároveň vyjadriť obdiv miestnym obyvateľom v tom, že naša početná skupina asi desať minút zvonila a ... nikto po nás ani len z malorážky nevystrelil.
Cesta tam a zase späť
Z Hronca nebolo iného konca ako sa vrátiť do Chvatimechu a potom nočnou traťou späť do nástupnej stanice v Čiernom Balogu. Všetko ubehlo tak rýchlo, že nebol ani čas na nudu či frflanie, že je niekomu dlho. Tie peniaze za lístky, občerstvenie, suveníry a hlavne ten zážitok za to stoja. Na koniec výletu už treba iba zvolať: Nech to para tlačí!
Súvisiace články:
Recenzia penziónu * Košútka očami návštevníka
Nový Zveropark musíte rodinke ukázať. Majú čím zaujať!
Habakuky: Úžasná slovenská fantázia naživo
Slovensko má Kamenné more, ale málo sa o ňom vie
-
nová fotogaléria
... staršie fotogalérie
-
nové video
... staršie videá