SBS JARINO: Maskot Jarino sa hlási do služby

Pravdou je však to, že títo muži sú niekedy nútení vinou tlaku nezamestnanosti či nedosiahnuteľnosti iných zamestnaní vykonávať aj túto službu. V dobe prepúšťania, hladných dolín a rozkradnutého štátu je jedným z riešení aj toto zamestnanie, keď sa zíde každá koruna. Nik nevidí ten stres a zodpovednosť, za ktorú sú muži v SBS tak slabo platení. Bohužiaľ je to tak : „Za málo peňazí, chcú zamestnávatelia a klienti veľa muziky“. Niekoľko dní do týždňa riskovať život pre cudzieho človeka či firmu za "pár šupov" nie je naozaj výhra. Bezpečnostných služieb je veľa a všade sa nájde niekoľko „mantinelov“, ale inak sú to takí istí ľudia ako hocikto z Vás čo teraz začínate čítať tento článok. Veľakrát je to smiech cez slzy a ja sa budem snažiť, aby pri čítaní to bol len smiech - hoci keď to počujete na živo, myslíte často krát na psychiatrické vyšetrenie kolegu, alebo pre istotu aj svoje.

Dnešný SBS maskot: JARINO
Naša pecka, naša strážna jednička – čo sa týka prežitých zážitkov a príbehov, ktorými nás vyslovene „kŕmil“ bol jednoznačne Jarino. Vždy som sa tešil na smeny s ním, lebo som tušil, že sa dozviem mnoho sci-fi na ktoré sa Hollywood márne hrabe. Jeho zážitky z vojny, čundrov a so ženami nám sú tak skvelé, že do dôchodku nám na čo spomínať. Je pravdou, že počas jedného mesiaca urobil z toho či onoho príbehu dve až tri verzie, ale pravdupovediac nikomu to moc nevadilo, lebo to bol náš Jarino.

Jarino - základné údaje:

Výška: 185 cm

Váha: pomaly skôr preskočíš ako obídeš

Veľkosť nohy: postačujúca na "šlapanie" objektu

Vlasy: čierne v účese "ako sa podarí"

Oči: poloha žiletka sem-tam krvou podliate Zn.: killer z predmestia

Súrodenci: starší brat (tiež v SBS)

Záľuby: zbrane a militárie všetkého druhu

Zvláštne znamenie: strašne kecááá

Príbeh prvý: Jarino na vojne
Každý správny chlap, ktorý bol na vojne vie čo to vojna znamená. A náš Jarino je toho doslovným príkladom. Za celú dobu základnej vojenskej služby prešiel (podľa ako sám hovoril) mnoho "kasín". Slúžil aj u Ministerstva vnútra a u Vojenskej polícií. Tam ostražito bránil naše hranice pred západnými imperialistami v kasárňach v Devínskej Novej Vsi, kde zachránil Slovensko pred atómovou vojnou!!! Znie to neuveriteľne, ale ževraj je to tak. Jarino bol v tom čase vo výkone dozorno-strážnej služby pri kontrolnom panely, kde boli pod kontrolou strely s atómovými hlavicami (na Slovensku by sa kde vzali?). S kamarátom si len tak žartovali, keď sa Jarino "náhodou oprel o spúšť" … začalo odpočítavanie - Bože čo teraz? Začali sa odsúvať kryty nad raketovými jamami. … stále sa ďalej odpočítavalo … Rýchlo zašli pre dozorného dôstojníka, ale ten bol na inej kontrole a do konca odpočítavania by to zrejme aj tak nestihol … navyše zlyhalo aj spojenie so štábom … sekundy sa neúprosne míňali… duchaprítomný Jarino sňal kryt k ovládaniu, ale nič nepomohlo … zostávalo asi 25 sekúnd a zo Slovenska mali vyletieť prvé rakety čo by vo svete rozosievali len smrť a skazu … 24 …23 … 22 … na čelách sa objavili studené kvapky potu. "Hm, dnešná služba asi nebude len tak bez závad" - pomyslel si Jarino … 20 … 19 … v tom dostal spásonosný nápad – dostal sa ku káblom, ktoré spájali celý systém … jeho kolega začal hystericky kričať, aby už s tým niečo konečne spravil … 14…13… bol to nadľudský výkon, prvé tri káble povolili, ale bolo ich tam ešte mnoho …9…8…7… Jarinovou tvárou prebehla zvieracia grimasa, reval ako ranený tur a so všetkou svojou silou sa mu pri čísle 2 na displey  podarilo konečne vytrhnúť všetkých 150 (!) káblov … 2…2…2… všetko je zachránené. Nakoniec bol mimoriadne povýšený do hodnosti desiatnika a dostal pochvalu (asi pred naštartovanou PV3S-kou) a dva týždne dovolenky. Bodaj by takých hrdinov mala naša armáda viac.

PS: Jedno mi len vŕta hlavou a to: v ktorom filme takú blbosť ten chlapec videl. Musíte uznať, že po takomto príbehu jednoducho na nočnej smene zaspať nehrozí Alebo áno? Nie, určite nie - vlastný smiech Vám to nedovolí. Ale poďme pekne ďalej, lebo Jarino bol ako nevyčerpateľná studnica fantastických príbehov, že aj Jules Verne a všetci fantasti by vo svojich hroboch už museli robiť ventilátory.

Venovanie:
Tento článok chcem venovať môjmu dlhoročnému najlepšiemu kamarátovi Róbertovi T. s ktorým som začínal v strážnej službe (a predtým slúžil na vojne). Za roky spoločnej služby sme prežili strašne veľa smiechu, ale aj veľa stresu a niekedy aj strachu. Veľa poctivo odpracovaných smien a mnoho obchôdzok v blate, v mraze a daždi. Ničili si zdravie v silnom vetre a v mokrých "kanadách", keď pohár teplého čaju a kávy mali cenu zlata. A preto môžem s kľudným srdcom napísať: "Kto neprežil neuverí, kto zažil nezabudne".