Kodaňský výlet: 20 hodín non-stop! Ako sme prežili prvý deň v tomto úžasnom meste?

Prvý skončil starší syn a vybral severskú Kodaň. Dúfali sme v niečo bližšie, ale sľuby sa majú plniť a výhra je výhra.

Štvrtok ráno sme o 4:20 vyrazili FlixBusom z Bratislavy na viedenský Schwechat, odkiaľ nás o 7:20 už zobralo lietadlo Ryanairu (ale v skutočnosti Lauda, ktorú si zjavne Ryanair prenajal) priamo do Kodane. Prekvapilo ma, že takmer 90% cestujúcich boli Slováci. Vyzerá to tak, že Kodaň je teraz v kurze. Let bol príjemný, počasie nádherné, takže si aj oči prišli na svoje, hlavne pri pristávaní, keď sme videli obrovské výletné lode v prístave, a taktiež veterné vrtule priamo v mori.

Letisko v Kodani je perfektne označené, takže aj keď sme tam boli prvýkrát v živote, nemali sme najmenší problém trafiť von, bez akejkolvek kontroly a problému sme sa dostali do haly, kde boli automaty na cestovné lístky (červené a veľa), pri ktorých bol aj zamestnanec, ktorý ochotne pomáhal turistom, ktorí to potrebovali. Aj nás navigoval, že ak chceme ísť do centra, aký lístok na metro si máme kupiť. Bez problémov sme si teda kúpili lístky a prešli na nástupište metra, ktoré bolo o poschodie vyššie. Keďže sme boli na konečnej, bola ľahka orientácie a mohli sme nastúpiť na ktorékoľvek metro (žlté alebo zelené), chodí každú 1,5 minútu.

Do centra sme sa dostali zhruba za 14 minút žltou linkou, vystupovali sme na stanici Kongens Nytorv. Hneď sme sa ocitli na veľkom námestí, kde práve natáčali nejaký film, takže sme mali aj takýto zážitok so štábom, kamerami, osvetlovačmi, kostymérmi a zvukármi. Po vychutnaní si kultúrnej atmosféry, sme hneď o dve uličky ďalej našli nás hotel Wake-up Copenhagen, ktorý nám odporučili kamaráti, a urobili dobre.

Hotel bol síce nenápadný zvonku, a minimalisticky zariadení vo vnútri, ale moderne, čisto a veľmi prakticky, ideálne na párdňový pobyt. (Check-in, aj check=out sa dá urobiť elektronicky, cez počítače a platobné terminály priamo v Lobby, avšak my sme radšej využili klasiku a ubytovali sme sa cez recepciu). Keďže sme do hotela prišli okolo desiatej ráno a check-in bol až poobede, bola možnosť si uložiť batožinu v skrinkách (za poplatok 20 DKK - čo je pri kurze 7,4 cca 2,70 Eura).

A mohli sme hneď vyraziť na poznávačku mesta. Peši sme sa dostali po pár minutách do „King´s Garden“ – parku pripomínajúceho tie anglické. V rámci neho boli aj kasárne Livgardens Kaserne –  prišli sme práve v čase, kedy vojaci nacvičovali svoj pochod, dokonca aj vojenská hudba, takže sme to mali opäť aj s kultúrnym programom. Pokračovali sme prehliadkou Rosenborg zámočku, v ktorom sa nachádzajú aj Dánske kráľovské kolekcie klenotov a umeleckých diel.

Odtiaľ sme pokračovali kľudnými ulicami Kodane, kde vás skôr zrazí cyklista ako automobil, smerom do centra cez námestie Kultorvet, kde sme si kúpili na obed fantastický kebab, až po Rundetaarn (Guľatá veža), ktorá je najstaršou hvezdárňou v Európe z roku 1642. Zaujímavosťou je, že hore na vežu nevedú schody, ale špirálový chodník, ktorým sa otočíte až 7,5 krát, kým výjdete hore na vežu. Z veže je nádherný výhľad na celú Kodaň, dokonca až do Švédska. A na prvom poschodí práve prebiehala dočasná výstava a vlkoch žijúcich v Dánsku, ktorí su na pokraji vyhynutia, o ich význame aj záchrane. Výstava je interaktívna a veľmi zaujímavá.

Centrom sme sa postupne dostali až do prístavku Nyhavn (Nový prístav), kde sa nachádzajú typické farebné domčeky, v ktorých dokonca žil a tvoril aj Hans Christian Andersen. Keďže sme vstávali skoro ráno, celkom dobre nám padla hodinová vyhliadková jazda loďou po mestských vodných kanáloch. Videli sme veľkú časť starého aj nového mesta, malú morskú vílu, divadlo, nákladnú loď Maersk, dokonca aj velké aj mini člny, kanoe, vodné bicykle ale aj paddleboardistov. Nádherné a rozmanité. Prešli sme popod asi 15 mostov, niektoré boli tesne len pár centimetrov nad našimi hlavami.

Oddýchnutí sme pokračovali v našej prehliadke smerom k Frederik´s Church (takmer vsetko tu je vzdialené na pešo 10-15 minút, tak aj tento kostol bol od prístavu cca 10 minút chôdze). Kostol postavený v roku 1740 v rokokovom štýle s obrovskou kupolou so šírkou 31 metrov je najväčším Dómom v celej Škandinávii. Z vnútornej strany je zdobený nádhernými maľbami 12 učeníkov a so svojimi 12 stlpmi bol vraj inšpirovaný Bazilikou Sv. Petra v Ríme. Veľmi sa mi páčil nápis pri vstupe: „Welcome to the church. A room for prayer and silence. So try to be off-line for 5 minutes. Your soul needs it!“ A musím povedať, že naša duša bola pokojná a radostná, aj keď už celkom unavená po celodennej poznávačke a vstávaní o tretej ráno, preto ďalším bodom programu bolo nájsť nejaké pekné miesto na kávu aj s výhľadom.

Od Frederiks Kirche bolo už len na skok k palácu Amalienborg, kde aktuálne sídli dánska kráľovská rodina a na poludnie je možné vidieť aj výmenu stráži, podobne ako v Buckinghamskom paláci v Londýne, ale keďže uz bolo pol štvrtej poobede, tento zážitok sme si nechali na budúcu návštevu. Prišli sme až do modernej časti prístavu – Ofelia Plads, mólo kde sa schádzajú mladí, organizujú sa tu rôzne kultúrne podujatia, koncerty a iné umelecké aktivity. Tu sme si vychutnali kávu, urobili zopár spomienkových fotiek a nasali pokojnú a pohodovú atmosféru tohto miesta. Keďže už bolo takmer šesť večer, išli sme sa ubytovať a oddýchnuť si na hotel, predtým ako sme sa vybrali na večeru do prístavu, aby sme si vychutnali aj večernú atmosféru.

Jedlo hoci drahé, ale chutné, reštaurácie úplne plné a večerný život v plnom prúde. Cítili sme sa tu úplne bezpečne, aj keď sme išli cez tmavšie uličky. Syn mal veľkú túžbu vidieť Malú morskú vílu v noci, keď tam nie je tak veľa turistov, tak sme sa k nej vybrali peši. Z prístavu to bolo okolo 20 minút. Prišli sme k nej okolo pol desiatej, boli tam traja poľskí turisti na bicykloch a tri korejské študentky peši.

Tak sme sa navzájom pofotili, a keď všetci odišli a ostali sme tam úplne sami a užili si nočnú atmosféru. Po ceste do hotela sme videli veľkú recepciu firmy Maersk, ktorá vyrobila prvú kontajnerovú loď na svete na zelený methanol, čo je vraj oveľa ekologickejšie než doterajšie palivá. Ešte sme si pozreli Frederiks Kirrke v noci a po vyše 20 hodinách na nohách sa uložili na hoteli do postele.

Odporúčané články:

Praha na predĺžený víkend: Doslova za každým rohom sa tu niečo zaujímavé deje

Vysoké Tatry 2022: Osvedčená turistická klasika aj novinky

Švajčiarsko: Prudko návyková krajina po všetkých stránkach