
cestopisy
Východ slnka na Plaveckom hrade: Cesta čiernym lesom aj bonus na záver
Tento rok sme si pár východov slnka užili už pri mori, ale ešte nikdy nie niekde na kopci. Hoci pôvodný plán bola Vápenná, podarilo sa mi to takticky ukecať na trochu kratší výlet. Aspoň sme si vyskúšali, čo by nás čakalo pri dlhšej trase.
Prvé bolestivé precitnutie bol budík o 4:30 hod. Rýchle raňajky, pripraviť bylinkový čaj do termosky, zobrať niečo pod zub a štartuje sa. Po necelej hodine sme už vypínali motor na poľnom parkovisku v Plaveckom Podhradí. Všade okolo nás sa rozťahovala ešte tma, do pľúc sa dral svieži vzduch a baterka bola vážne nutnosťou. Jediný kontakt s iným životom bol dedinský kohút.
Na Plaveckom hrade sme boli prvýkrát na jar 2019. Prechádzka počas jasného dňa je úplne iný level ako cesta nahor za skorého rána.
Na hrad vedie viditeľná cesta po modrej značke. Baterkou sme kontrolovali okolie trasy, či neuvidíme odlesk očí miestnych zverov. Ako dať si ranné kardio behom pred rozospatým diviakom sme nemali v pláne. Našťastie sa nič podobné nekonalo. V tme nás tentoraz dobre naviedla appka Maps.me (pre vysvetlenie čítaj). Asi po 20 minútach sa cesta rozdelila, náš smer bol hore vľavo. Do päť minút sme už videli ruiny hradu. Tu už bolo o poznanie viditeľnejšie, hoci ešte stále pred východom slnka.
Ten začal oficiálne začal o 6:59 na opačnej strane kamenného sídla. Vzdialený žeravý kotúč halil veľký tmavý mrak, ale neskôr sa na krátku chvíľu slnko predsa len predralo. To už bol čas občerstvenia.
Okrem jedného bežca sme tu celý čas (cca hodinu) boli úplne sami. Takže náruživé páriky by tu niekde v závetrí hravo stihli aj romantickú rýchlovku.
Cestou domov to bolo nemenej zaujímavý hetrik – 1. jedinú veveričku dňa sme zbadali prebehnúť akurát tak cez asfaltku za Plaveckým Podhradím, 2. videli sme dokonca tmavý bavorák viacnásobne použiť smerovku (asi začínajúca vodička), a posledný bod bolo spontánne zastavenie v Malackách pri Zámockej záhrade.
Párkrát sme v už minulosti okolo len prešli s tým, že „raz sa tu musíme zastaviť“. To “raz“ práve nastalo. Počas ospalého rána tu bolo len pár bežcov či psíčkarov. Staré mohutné listnaté stromy nás hneď zaujali a milo prekvapil aj zachovalý Pálffyovský kaštieľ.
Ak budete mať cestu okolo, rovno tu odparkujte a doprajte si aspoň krátku prechádzku.
Odporúčané články:
Foto: Dáška / Myshoun
-
nová fotogaléria
... staršie fotogalérie
-
nové video
... staršie videá