Najúžasnejší rok splnených osobných cieľov (8.časť)

V poradí 8. cieľom na mojom Zozname bol:

8. naučiť sa variť segedínsky guláš a upiecť jeden nový koláč

Prvé dva mesiace roka bol aj tento cieľ na „čakačke“ s tým, že veď na to mám kopec času a celý rok pred sebou. V marci ma začalo hrýzť svedomie, že nuž ale mohla by som niečo už aj začas robiť v oblasti varenia-pečenia. A tak som vylepšila moju bábovku o pomarančovú príchuť a začala variť lepšiu ryžu na cibuľke (predtým to bolo skutočne utrpenie). Ah, zabudla som dodať, že ja nerada varím, je to ako za trest pre mňa, ale za posledné roky v kuchyni sa snažím variť viac s láskou a myslieť na tých, pre koho varím. Musím povedať, že to dosť podstatne pomáha a aké také náznaky zlepšenia postrehli aj členovia domácnosti.

Pečenie ma na druhej strane baví oveľa viac, len z tých koláčikov sa priberá, preto treba piecť s mierou. Veľký deň a splnenie ½ cieľa nastal 4.júna, kedy som uvarila svoj prvý segedín. Rodinka si pochvaľovala a označili ho slovami, citujem „vynikajúci“ , čo ma samozrejme hneď inšpirovalo aj k novým kuchárskym pokusom, a tak nasledovali v júli banánové lievance, cuketovo-špenátové cestoviny, avokádové cestoviny a avokádové toasty, zdravý jablkový koláč a v novembri som to zavŕšila banánovou bábovkou podľa receptu od kamarátky Andy (pozdravujem). Tento cieľ sa mi podarilo splniť na 100+%. A spokojné brušká domácich stravníkov sú na nezaplatenie.

Rada do života: Ak vás za dosiahnutie cieľa pochvália najbližší, či už rodina alebo kamaráti, je to veľká motivácia pokračovať a nakopne vás to k neuveriteľným výkonom. Nielenže potešíte seba, ale aj ostatných, a preto sa aj radosť z dosiahnutia násobí.

Cieľ číslo 9. bol však úplne z iného cesta. Tento cieľ si už dávam niekoľko rokov, tak iba pre seba v hlave, že bolo by fajn, patrilo by sa, aj by som sa cítila lepšie, aj by mi zdravotne pomohol....ale nikdy sa mi ho este nepodarilo dosiahnúť. Tak som si myslela, že teraz sa to konečne podarí. Lenže tento cieľ (práve preto, že pokusov o dosiahnutie bolo už neúrekom a všetky neúspešné) si vyžadoval oveľa viac pozornosti, pevnej vôle a disciplíny. Ja som sa však pri ňom uspokojila, že sa mi darí s väčšinou ostatných cieľov na Zozname, a tak som si hovorila, že veď jeden dva nesplnené, to bude stále fajn. Čiže už od začiatku som na to išla (opäť) zle. Vzdávala som sa a neverila som si ešte skôr ako som sa do neho pustila. A to zapríčinilo, že som ho začala posúvať, odkladať, prokrastinovať (a išlo mi to fantasticky). Môj cieľ číslo 9. bol takýto:

9. dosiahnúť váhu pod 70 kg (aktuálne 85 kg)

S odstupom času si myslím, že to nebol nereálny cieľ, ale zlyhala pevná vôla, teda tá sa akosi nedostavila vôbec. (Ne)plnenie tohto cieľa u mňa vyzeralo takto (uvádzam aj s autentickými poznámkami z každého mesiaca, aby boli jasné výhovorky):

Január: aktuálne 79,6 kg (super začiatok hneď za prvý mesiac 5.5 kg dole)

Február: 80,5kg (na tomto cieli začnem pracovať neskôr)

Marec: 80,4kg (ešte necvičim, snád od apríla)

Apríl: 80,0 kg (začala som chodiť na tenis koncom mesiaca a mám tanečnú aplikáciu = 8 minút denne)

Máj: 82,2 kg (veľa osláv = veľa koláčov) výkričník (prvý krát sa objavil v zošite)

Jún: 82,6kg (málo pohybu, veľa sladkého, svadba, oslava) výkričník

Júl: 80,6kg (ale bolo už aj 78kg tento mesiac) výkričník

August: 80,1kg (zatiaľ aktívne nič nerobím) výkričník

September: 80,8kg (zatiaľ nič aktívne nerobím) výkričník

Október: 82,9kg ( od zajtra začína naša rodinná vianočná výzva, čo u mňa znamená denne: 1 minúta plank a 100x Jumping jack (skákať panáka)). výkričník

November: 83,6kg (nedarí sa, stále doma sedím a jem :( 0 výkričník

December: 82,5 kg (na štedrý večer som mala 85,2kg)

Tu krásne vidieť, že hneď od februára som si začala písať výhovorky a poznámky, prečo sa to nepodarí. Celé zle, vôbec som nebola vnútorne presvedčená, žeby sa to mohlo podariť. A presne to sa aj stalo, vôbec sa mi to nepodarilo dosiahnúť, dokonca na Vianoce som vážila viacej ako na začiatku roku. Z toho vyplýva, že sa musím zamyslieť, či skutočne je tento cieľ pre mňa dôležitý? A ak nie, tak si ho už nabudúce ani nedávať na zoznam (vyhnem sa zbytočnému sklamaniu). Ak však dôležitý je, a tento pre mňa dôležitý skutočne je, tak treba zmeniť prístup a uchopiť to úplne inak. Už viem, čo nefungovalo a prečo to nefungovalo, takže ak chcem iné a lepšie výsledky, niečo musím robiť rozhodne inak. Ale o tom vám možno napíšem o rok.

Rada do života: Musíte byť od začiatku a po celý čas presvedčení, že daný cieľ dosiahnete. Akonáhle pochybujete, to je viac ako 60%-ná pravdepodobnosť k tomu, aby ste ho nedosiahli. Veriť si, makať a nevzdávať sa, to je cesta k úspechu.
Nuž a ak ste zvedaví, či sa mi s ďalšími cieľmi viac darilo alebo skôr naopak, prečítajte si aj ďalšiu časť môjho blogu a nechajte sa inšpirovať, na čo si dať pozor pri svojich cieľoch a čo robiť  a čo naopak nerobiť.

Nikdy sa neopúšťajte a verte po celý čas, že sa vám podarí váš cieľ splniť.

Vačšinou ľudia neuspejú len preto, že im chýbala dôvera vo vlastnú silu! (Bernhard Moestl)

Odporúčané články:

Najúžasnejší rok splnených osobných cieľov (5.časť)

Najúžasnejší rok splnených osobných cieľov (6.časť)

Najúžasnejší rok splnených osobných cieľov (7.časť)