Špičkový slovenský trubkár Fero Miko má nový album

1. Ahoj Feri, pred desiatimi rokmi som ťa prvýkrát oslovil na rozhovor po vydaní tvojho  debutu Arrival. Za ten čas si sa hudobne posunul ešte ďalej. Ako sám vnímaš rozdiel medzi prvým a druhým albumom?
Rozdiel medzi prvým a druhým CD je už pre poslucháča myslím, že zjavný. Zatiaľ čo v prvom CD s názvom Arivall som sa snažil ukázať a predviesť všetky svoje schopnosti, ktoré ovládam na svojom nástroji v tomto druhom som sa viac sústredil na vytvorenie pohodovej atmosféry a navodenie až relaxu. Dúfam, že sa mi to podarilo.

2. Prečo si zvolil taliansky názov albumu - Il Silenzio?
Il Silenzio znamená ticho... Ticho mám, ako aj väčšina muzikantov veľmi rád... rád ho počúvam. Taktiež je táto skladba veľmi známa a populárna v trúbkovej literatúre. Nespočetne veľa krát som ju hral, len tak sám pre seba, ale aj pred obrovským publikom 16000 ľudí pri otvorení nového futbalového štadióna v Trnave. Ticho je fenomén, ktorý mám rád a vždy mi pomáha posunúť ďalej... Tak možno preto ten názov.

3. CD z produkcie štúdia Musae polymnia obsahuje celkovo dvanásť skladieb. Kto ti najviac pomáhal s ich výberom?
Výber skladieb je u mňa taký dlhší proces. Vyberám si ich sám, a nemám na to vyčlenený nejaký konkrétny čas. Jednoducho si kráčam životom, čakám čo mi prinesie a myšlienky si potom krásne v tichu, na gauči utriedim. Ale ako vravím, je to dlhší proces...

4. Tvoj nový album som si poctivo napočúval. Aj keď trúbka nie je môj top nástroj, naozaj som si hudobne prišiel na svoje. Veľmi pohodová až doslova filmová hudba je výborným večerným relaxom. Do toho znie gitara, pozauna, husle, basgitara, bicie a klavír. Ktorá skladba sa nahrávala najťažšie, a naopak najľahšie?
Som rád, že si spomenul slovo relax. Utvrdzuje ma to, že môj zámer sa podaril, aspoň teda v Tvojom prípade. Il Silenzio vznikalo počas pandémie, kde  sa umelci  nemohli viac ako rok prezentovať verejne, vystupovať, koncertovať... Na jednej strane bolo veľmi fajn, že som mal čas a priestor, pripraviť sa na nahrávanie. Všetko fungovalo akosi v pohode. Veľmi som sa tešil, že môžem hrať niekde inde než len doma, a že som mal poslucháča aspoň v réžii štúdia. Takže neviem, čo sa mi nahrávalo najľahšie a čo ťažšie... Užil som si to, poviem Ti naplno každú skladbu.

5. Štyri skladby si venoval slovenského trubkárovi Jurajovi Lehotskému in memoriam. Čo pre teba tento človek znamenal?
Jurka Lehotského som vnímal už ako dieťa,  a o tom, že budem hrať na trúbku aj ja, som ani len netušil.  Vždy zneli, najmä cez víkend zo Slovenského rozhlasu u nás doma rôzne kapely, big bandy, kde mi učaril krásny tón slovenského popredného trubkára Juraja Lehotského, ako sólistu. Neskôr, keď som z Púchova prišiel študovať na VŠMU do Bratislavy som sa s ním stretol na prvej trubkárskej stretávke, kde sme si padli do oka, a veľmi príjemné sme sa porozprávali o hudbe a problematike hry na trúbke. Neskôr, keď už Jurko zo zdravotných dôvodov nemohol hrať, tak som ho navštevoval, viedli sme spolu rozhovory, ktoré pre mňa boli veľmi zaujímavé, či už z profesného alebo ľudského hľadiska. Stali sa z nás priatelia, čo si nesmierne vážim. CD Il Silenzio mal Jurko Lehotský robiť so mnou a sľúbil mi pomoc pri jeho nahrávaní, a ja som sa na túto spoluprácu veľmi tešil.. vlastne my obaja. Ale Jurko nás náhle opustil, a tak som na jeho počesť a na znak nášho kamarátstva nahral jeho skladby, ktoré som mu in memoriam venoval... Aspoň takto tam mám kúsok z tohto fenomenálneho trubkára, ktorý určite tam z muzikantského nebíčka na mňa dozeral, aby sa CD páčilo všetkým poslucháčom

6. Za svoje hudobné pôsobenie si už hral s množstvom zaujímavých ľudí a kapiel. S kým by si prial stáť a hrať na jednom pódiu? Pokojne sa „ustrel“, a uveď niekoho doslova „nedosiahnuteľného“ resp. už nežijúceho. A prečo práve on / ona?
Je ich určite veľa... ale paradoxne by som  si chcel ešte zahrať s niekým, s kým som hral niekoľko rokov a zažil veľa krásneho pri muzicírovaní s ním... Bohužiaľ už tento pán na trúbku nehrá, ale stále vystupujem pod jeho taktovkou - a nie je to nik iný, než sám kapelník Moravanky Ján Slabák. Vždy keď sme spolu hrali som bol doslova vzrušený z toľkého muzicírovania, a po koncertoch s ním som bol nabitý obrovskou energiou. Jeho krásny lídrovský tón mi znie v hlave stále. Užil som si hranie s ním úplne najviac, ale ešte by som chcel... Teší  ma aspoň to, že sme s pánom Slabákom nahrali niekoľko CD, a môžem si tie krásne časy pripomenúť aspoň prostredníctvom našich spoločných nahrávok, a samozrejme navždy si toto krásne obdobie plné úžasnej muziky uchovám v sebe.

7. Určite je to predčasná otázka, ale máš už nejaký nápad alebo materiál na tretí album? Počul som ťa zahrať skladbu z filmu Pulp Fiction (s kapelou Sherpa Band), a to boli veru poriadne zježené chlpy a zimomriavky. Osobne si viem predstaviť aj nejaký rockový cover album s poriadnymi peckami, či?
Fíha, ešte som teda nad ďalším albumom nerozmýšľal. Musím minimálne dodržiavať aspoň šestonedelie. V mojom prípade to musí prísť tak nejako samo. A musím zrejme prejsť nejaký čas ... veď medzi týmto a tým prvým je 10 rokov. Sám som veľmi zvedavý, akým smerom sa bude vyvíjať hudba do budúcna, a samozrejme s ňou i ja, a moje žánrové zameranie. Chcel by som hrať čo najdlhšie a robiť radosť všetkým naokolo. Snáď sa mi to podarí, a možno to opäť o 10 rokov spečatím na ďalšom albume. Sám sa nechám prekvapiť.

8. Máš dve šikovné a hudobne nadané deti. Skúšali ste už spolu nahrávať?
Áno, máme doma dve šikovné a talentované osôbky v podobe Tamarky a Dianky. Sú veľmi vnímavé a postrehli, že sa u nás v rodine tak trochu viac zaoberáme hudbou a celkovo umením. Majú veľmi triezvy pohľad na dnešné umenie a kultúru. Tamarka sa našla v speve a obľubuje looping, kde sme spolu v domácom prostredí už niečo nahrávali, a je v tom naozaj veľmi dobrá. Obdivujem, že vie spojiť  to technické s umeleckým a vznikajú jej zaujímavé a krásne skladby. Do štúdia s ňou určite pôjdem a veľmi sa na to teším, lebo verím, že to bude pre nás oboch obrovský zážitok. Naša druhá dcérka Dianka má tiež nádherný hlások, Je veľmi muzikálna, ale viac inklinuje k výtvarnému umeniu a vytvára neuveriteľné nádherné veci, s ktorými vie vždy prekvapiť.

9. Dnes majú našťastie mladí ľudia veľa možností, kde a s čím hrať. Všetky nástroje sú dostupné, YouTube je plný návodov ako niečo zahrať ... Čo by si im poradil do života, aby to dotiahli povedzme na vlastný album?
Čo by som poradil? Neviem... možno len toľko, aby všetky tie výdobytky dnešnej doby plne využili na to, čo chcú dosiahnuť. Aby na sebe svedomito a denne pracovali, zdokonaľovali sa a boli húževnatí, pretože len poctivou a tvrdou prácou to dotiahnu tam kam chcú. A neplatí to len v hudbe a v umení. Kto vydrží - vyhráva. A my muzikanti vyhrávame stále.

Odporúčané články:

Fero Miko: Talentovaný muzikant vydal svoje debutové CD - Arrival

Signature: Mladí rockeri, ktorí majú tú správnu šťavu

Hudobné pecky, na ktoré nedám dopustiť ... krížom cez abecedu