Škrabot: Krimi, ktoré vás bude držať v napätí do poslednej vety

Hneď ako to bolo možné som si knihu Škrabot objednal online cez vydavateľstvo Albatros Media Slovakia s.r.o. Trochu ma prekvapila jej hrúbka, slušných 371 strán. Po prečítaní prvých som vedel, že každá bude mať svoj význam. Našiel som tu našťastie všetko čo som očakával – pútavý príbeh, humor, napätie aj famózny záver. Asi v polke ma prepadol naivný dojem, že asi už viem, ako sa to celé skončí. Omyl jasný ako facka. Príbeh sa s vami brilantne pohrá.

1. Bez poriadneho námetu a zápalu sa kvalitne písať nedá. Prezraď, kde si zobral prvotný nápad? Skombinovať súčasnosť aj minulosť, premyslieť všetky logické detaily ...
Ten nápad, horor odohrávajúci sa v domčeku určenom na terapiu tmou, bol kľúčom k tomu, aby kniha vôbec vznikla. V minulosti som rozpísal a nedokončil x príbehov. Občas to bolo len pár strán popísaných v zošite, inokedy to už vyzeralo nádejnejšie, no vždy ma stoplo niečo ako autocenzúra. Tá tentoraz odišla niekam do preč... Lebo som mal tému, s ktorou prišla moje sestra. Tá mi terapiu tmou ponúkla ako možnosť skvelého zážitku a ja som to celé uchopil po svojom. Knihou. Uvedomil som si tiež, že atraktivitu príbehu by mohlo podčiarknuť prelínanie prítomnosti s minulosťou, ako to robí napríklad moja obľúbená spisovateľka Camilla Läckberg a potom som sa do nekonečna hral s tým, aby tebou spomínané logické detaily hrali so mnou a nie proti mne.

2. Ktorá fáza zrodu knihy bola pre teba ako autora najťažšia?
Paradoxne to bolo čakanie na prvé reakcie slovenských vydavateľstiev. Absolútne som netušil, či sa niekto bude obťažovať aspoň ma s tým poslať kade ľahšie. Ale na toto sa asi nepýtaš... Ako novinár nemám rád, keď mi niekto na otázku odpovie úhybným manévrom alebo prázdnym filozofovaním. Naozaj mi však nenapadá, s čím som sa vytrápil... Išlo to až príliš ľahko. Ok, tak niečo som možno našiel... Do knihy som sa pustil hurá systémom, nepremyslel som vopred všetko do detailov, a za to som následne zaplatil prepisovaním niektorých zásadných vecí. Domček na terapiu tmou som napríklad pôvodne postavil ekologicky, zo slamy. A potom som si, blbec, uvedomil, že slamená chyža ako väzenie neobstojí. Veď by mi z nej ten môj hlavný hrdina utiekol na stopäťdesiatej strane a kniha by nebola. A tak som ho vymenil za poriadny betónový kryt. Neveril by si, koľko ma to stálo času, skôr by som ho možno postavil tak naozaj, zo štrku, cementu a vody.

3. Hlavný dej si umiestnil do osady Ľudovítov, ktorá je časťou Palárikova. V Palárikove si sám vyrastal. Prečo práve sem?
Tak trochu zo srandy, aj keď som si od prvých chvíľ veľmi dobre uvedomoval tenký ľad, na ktorý som sa dobrovoľne vydal. Posúď sám... Horor  v Palárikove, to naozaj znie skôr ako paródia. Pýtalo sa mi umiestniť ho niekam na lazy, na slovensko-ukrajinské pohraničie, do lokality, ktorej názov znie aspoň o chlp desivejšie ako Palárikovo. Ale zaťal som sa a povedal som si, že budem lákalpatriot a zrejme prvýkrát v histórii umiestnim nejakú beletriu do tejto obce. A postupne, ako som knihu písal, mi už to Palárikovo vôbec nepripadalo ako zlý nápad. Tá atmosféra miesta obklopeného poľami, topoľovými lesmi prelezenými bazou, fungovala.

4. Nebojíš sa, že si knihou odlákal pár záujemcov o pobyty v tme? Aj keď nieje podľa skutočnosti, fantázia ľudí vie pracovať niekedy poriadne naplno.
Úprimne? Bolo by mi to naozaj ľúto. Ľuďom, ktorí organizujú tieto pobyty v tme želám, nech sa im darí, lebo je to určite skvelá vec. Aj keď nemyslím, že je to pre každého a treba očakávať len pozitíva.

5. Vyskúšal by si sám taký pobyt v tme, alebo už ho máš za sebou?
Ako už z mojich predošlých slov vyplýva, nevyskúšal. Bol som k tomu naozaj blízko, našiel som si domček, dokonca neďaleko Bratislavy, pozeral sa do kalendára, kedy by mi to vyhovovalo a naozaj som sa tešil. Potom ale trochu chorým spôsobom začala pracovať moja fantázia a bolo vymaľované. Predstav si, že ti v tej tme-tmúcej, na ktorú si oči nikdy neprivyknú, začne niečo osmonohé behať po tvári? Alebo že odniekiaľ z roku začuješ škrabot. Myš? Potkan? Alebo pocítiš prievan, ktorý sa tam nemá odkiaľ vziať, lebo veď okná chýbajú a dvere sú len jedny, riadny zavreté. A predstav si, že hoci dlho so sebou bojuješ a hovoríš si, že to vydržíš, nakoniec sa rozhodneš zdupkať a zistíš, že sa nedá. Dvere sú zamknuté, mobil ti vzali, nech ťa neruší. Podobných predstáv som mal ešte desiatky. :)

6. Ako človek multimediálny som sa pri čítaní neubránil dojmu, že zo Škrabotu by mohol byť celkom slušne napínavý film, alebo aspoň niekoľkodielny seriál. Ak by to do rúk chytil niekto šikovný... Pár kvalitných hercov, vhodná bohom zabudnutá lokalita, farebná súčasnosť by sa prelínala s čiernobielou minulosťou. Čo ty na to?
Čo ja na to? Že je to môj sen a aktuálny plán. Už keď som to písal, celý čas som to sledoval akoby cez kameru. Všetko fungovalo. A keď som potom rukopis rozoslal vydavateľstvám, z toho najväčšieho mi prišla zamietavá odpoveď s tým, že oni to vidia skôr ako film, než ako knihu. Úplne súhlasím.

7. Poznám ťa ako tichého a skromného človeka. Šťastie však praje odvážnym, a treba sa pokúsiť naplno využiť každú šancu, ktorú život prináša.  Konkrétne mám na mysli preklad tvojej knihy do nemčiny alebo angličtiny, a ponúknuť ju ďalej do sveta. Ak sa číta rovnaký žáner od iných, prečo by nemohol aj o teba?
Toto je pre mňa neprebádaná pôda a vôbec netuším, ako to funguje. Predpokladám, že ak bude kniha úspešná na Slovensku, vydavateľ podnikne nejaké kroky, aby sa expandovalo za hranice. Fantastická správa pre mňa bola, že hoci kniha ešte oficiálne nevyšla, ozvalo sa mi jedno z najväčších českých vydavateľstiev, či im pošlem rukopis a či sú voľné česká práva. Nie sú, rieši sa to a verím, že som to teraz nezakríkol.

8. Myslím, že sám sebe si svojou vydarenou prvotinou nasadil latku poriadne vysoko. Máš už v hlave nejakú novú knihu, alebo si teraz skôr v stave takej príjemnej eufórie, a užívaš si pozitívne ohlasy okolia?
Chvála bohu, už ju nemám v hlave. Pred pár týždňami som ju dopísal a už podľa jej názvu, Kladivo, je zrejme, že opäť to nebude romantika. Vlani, krátko na to, ako som dokončil Škrabot, ma prepadla slabá chvíľka, keď som si pomyslel niečo v štýle: Čo ak už nič poriadne nenapíšem? Veď budem na smiech. Jedna kniha a dosť. Potom ma slabá chvíľka prešla a vymyslel som príbeh o partii ôsmych kamarátov, ktorí sa na začiatku pandémie vydajú osláviť päťdesiatku toho najstaršieho tak, ako to robili vždy: na chatu. Teraz som už zvolil hororovejšie prostredie slovensko-poľských hraníc a ozajstného lesa, nie palárikovského, topoľového. :) Aha a tí kamaráti rýchlo zistia, že niečo alebo niekto na nich poľuje.

9. Už vieme, čo píšeš, ale nevieme, čo čítaš. Máš povedzme svojich top 5 obľúbených kníh, ku ktorým sa rád vraciaš? Alebo ich máš na čestnom mieste v knižnici, a nemôže sa ku nim priblížiť ani prach?
Ako dieťa som najviac miloval Staré grécke báje a povesti. Táto kniha ma silno ovplyvnila a doslova pohltila. Niežeby sa mi slovenské rozprávky málili, ale tu sa akoby moja fantázia naplno zapálila. Mojim top autorom súčasnosti je Ken Follett, od toho by som sem mohol dať hocičo, ale práve v tejto chvíli sa dívam na jeho klasiku Piliere zeme. Totálne pod kožu sa mi dostala aj Trhlina od Joža Karinu – asi prvýkrát v živote som pri knihe mal pocit, že musím čítať čo najrýchlejšie, aby som sa jej zbavil a konečne ju mohol odložiť. Ten Karika to na mňa s atmosférou strachu vie lepšie ako King. Čo ešte? Posledné dve miesta ostali voľné, jedno by som mohol bez hanby zaplniť Harrym Potterom. Ktorýmkoľvek. J.K. Rowling píše skvelo, jej fantazijný svet mám oveľa radšej ako Pána prsteňov, Hviezdne vojny či Marvelovky. A rovnako parádne píše aj pod pseudonymom Robert Gaibraith – doslova rátam dni, kým si budem môcť prečítať piaty prípad Cormorana Strikea. No a zakončil by som to Agathou Christie a jej majstrovským dielom A neostal ani jeden, ktoré mnohí poznajú skôr pod názvom Desať malých černoškov. Mimochodom, to Kladivo, ktoré som nedávno dopísal, je mojou veľmi skromnou poctou práve tento knihe. Nie, nevykradol som ju, akurát je vystavaná na podobných princípoch – skupina ľudí sa ocitne v izolácii a zo dňa na deň je ich menej a menej...

Odporúčané články:

Bol som detský špión: Ako totalita využívala naše deti!

55 minút medzi životom a smrťou: Kniha o absurdných časoch našej minulosti

Macháčová & Dyda: Škandál v lepšej spoločnosti

Ako funguje bulvár? Kniha „Vieme prví“ vám to šokujúco prezradí!!!

Šokujúca aféra: Spoveď spoluautora nového slovenského románu