cestopisy

Turčianske Teplice: Náš kúpeľný denník

Po dlhej dobe od poslednej dovolenky, po nespočetných nadčasoch, po pracovnom strese a po úplnom vybití telesných "bateriek" vám v hlave na display naskočí veľký neónový nápis "dovolenka, relax, oddych". Keď sa dostanete do stavu, že ráno je človek unavený rovnako ako večer, tak si treba ten nápis vziať k srdcu a vyraziť na zaslúženú dovolenku.

Keďže sa v danom období blížil aj ten úplne najviac gýčovo zaláskovaný Valentín oslovila nás výborná ponuka z Turčianskych kúpeľov na "Valentínsky pobyt - Ty a Ja". Nebolo čo riešiť a išlo sa ...


Deň príchodu - nedeľa:
Koniec víkendu ešte zďaleka nemusí znamenať zlú náladu zo začiatku pracovného týždňa. Čakal nás predsa relaxačný pobyt a tak sme pred obedom vyrazili cez Trenčín, Žilinu, Martin až do Turčianskych Teplíc. Cesta bola po Martin
v úplnej pohode, ale odbočiť z Martina na Turčianske sa podarilo až na druhý slepý pokus. Dopravné značenie chýbalo, miestny policajt nás neistým výrazom presviedčal o neexistujúcej smerovej tabule. No smutné. Nakoniec sme predsa len dorazili na miesto v príjemnom čase a počasí. Na recepcii boli pripravení a za chvíľu sme sa išli ubytovať. Ak keď je cítiť, že budova bola postavená ešte za socializmu, moderné a čisté izby spravili na nás dobrý dojem. Keďže sme už obed nestihli, zastihla nás až večera. V jedálni nás čašníčka usadila už k nášmu stolu (po celý pobyt) a my sme si naplnili brušká miestnou kuchyňou. Trochu sme sa poobzerali po hoteli a išli zaspať pri TV.



Deň prvý - pondelok:
Ráno nastalo na nás vkus trochu priskoro, pretože oproti kúpeľnému domu Veľká Fatra stojí kostol a ten sa rozhodol zvoniť o 6:15. Po pár hanlivých vetách z rozčúlenia za ktoré by sa nemusel hanbiť ani 52 kilový petržalsky raper
v kolektíve rovnako coolových bratov v maskáčových čapičkách nakrivo sa spalo ďalej. Normálne až do 8:00, lebo raňajky v štýle "dopapaj čo zostalo po tých čo vstali skôr" sa končili o 9:00. Na raňajkách sme už mali od večera pridelený stôl obsadený nevľúdnou poľskou rodinkou, ale nakoniec sa ukázalo, že čašníci medzitým menili menovky
a nás presunuli o dva stoly ďalej. Prvá procedúra bol "Rubínový kúpeľ" kam sme napochodovali v plavkách a bielych erárnych županoch. Sestrička ma zavolala do mini čakárne ... vyzlečte sa dohola! ... úplne? ... úplne! ... a tak som za ňou napochodoval na "Adama". Nie, ešte nie ... musím pripraviť vaňu. Tak som tam ešte chvíľu stál ako paródia na renesančnú sochu Dávida a čakal na zavolanie. Išiel som dnu .. ako si mám ľahnúť? Tvárou ku mne. Tak som sa nasúkal do vane a začala mi púšťať tryskami teplú vodu. Keď som jej s vytreštenými očami a so skoro uvarenými vajcami na tvrdo zapišťal, že by to chcelo trochu studenej, hneď mi akčne vyhovela. Nakoniec mi do vane nahádzala lupene voňavých kvetou a kvapla pár kvapiek vonnej esencie. Tých 15 minút vo vani som sa cítil skôr ako teplý kaderník po ešte teplejšom rande a nie ako chlap s obrúčkou na ruke. Jediný problém čo som riešil bolo, že sa nesmiem vzrušiť :). Aj keď aj také situácie už asi zažili, nechcel som vyzerať ako kúpeľný úchyl. Po časovom znamení dobehla sestrička ... poďte von ... medzitým už chystala veľkú bielu plachtu ... oberte si lupene z tela ... a išiel som ku nej do osušky ... chrbtom ku mne! ... prehodila na mňa plachtu a viedla ma do miničakárne, tam so si mal ľahnúť ... (samozrejme, že opačne ako chcela), zabalila ma do plachty, potom do hrubej deky ..... a teraz to príde ... postavila sa medzi dvere ... povedala "Dovidenia" a zabuchla dvere. Ležal som tam ako veľká kukla, tupo civel na dvere a premýšľal čo mám teraz asi tak robiť. Koľko tu mám ležať? Po 5 minútach som to zabalil, obliekol sa, upratal posteľ a vyšiel na chodbu čakať polovičku. Keď vyšla a povedali sme si ako to u koho prebiehalo, smiali sme sa až na izbu. Skoro na vlas rovnako. (S menšími obmenami vo vani :) ). Obed. Ako druhá procedúra pobytu bola klasická masáž "Zeus". Dnu ma pozvala drobná mladá masérka. Masírovala sa horná polovica tela. Po zahriati chrbta začala prudšie a silnejšie, potom tými malými pästičkami robila na mojom chrbte úplné inkvizičné mučenie - plieskala, búchala, hnietla. Zvuky ako pri kompletnej bitke. Jej ruky na mňa dopadali ako malá bejzbolka. Ale po skončení som sa cítil fantasticky. Ďakujem Bohu, že v týchto kúpeľoch masírujú ženy mužov a muži ženy. (v Rajeckých Tepliciach sme pri romantickej masáži dostali dvoch chlapov a to mi stáli od nervov všetky chlpy na tele a prdel som mal stiahnutú o 500 percent). Ak by aj tu masíroval muž muža, asi by som utiekol vybúranou dierou v stene ako animovaná vrieskajúca postavička.

Po krátkom oddychu na izbe sme sa vybrali na prechádzku po lesoparku a uličkách Turčianskych Teplíc. Tam sme odpočuli aj hlášku dňa od miestnej pubertálnej mládeže (ona hovorí jemu): "Ta potom mi budeš držať vlasy, aby som si ich neogrcala, dobre?!".

Ako bonus k nášmu Valentínskemu pobytu bola romantická večera. Po veľkom očakávaní čo to bude, nastalo predpokladané vytriezvenie. Objednaná porcia chutného jedla bola o polovicu menšia ako si dáte podľa vlastného výberu pri švédskych stoloch. Za plus sa hodnotí pol deci broskyňovej vodky ako aperitívu. Zúfalstvom romantického večera bolo, že čašník dlho nenosil účet za objednané nápoje a tak sme boli nútení vypočuť si aj hudobný recitál miestneho postaršieho umelca na jeho mrštnej harmonike. Po troche kultúry sa išlo na izbu oddychovať.


Deň druhý - utorok:
Ten hnusný kostol začal s tým zvonom vyvreskovať opäť po 6:15. Chápem, že v stredoveku to bol signál pre nevoľníkov na nástup na "panské", a že teraz je to signál pre babičky aby sa ponáhľali na rannú omšu, ale nedá sa to zariadiť nejako inak?
Napríklad poslať im SMS ako ... "Milá sestra/ brat, čakáme ťa za 20 minút na omši - kaplán Karol". Procedúra doobedia - "Brasil Oxygen". Uložili nás na cca 25 stupňov naklonené lôžka, do nosa sme dostali hadičky, kde nám cez filtrovanie vodou púšťali kyslík. Bolo to príjemné a fajn sme si počítali obrázkové časopisy. Po hodine kyslíkovej kúry sa človek z veľkomesta cíti nesvoj a ako jeden z nápadov ako sa dostať do "normálu" bolo si ľahnúť pod naštartovaný výfuk. Obed. Po krátkom spánku sme sa rozišli na rozdielne procedúry. Polovička išla na anticelulitídnu masáž (síce ju nepotrebuje, ale ako prevencia v môže byť - ozaj ... viete prečo muži nemajú celulitídu? Lebo je nechutná) a mňa pre zmenu čakal "Turmalín scotch - škótsky strek" teplou a studenou vodou. Po tejto procedúre si viem predstaviť pocity demonštrantov po zásahu vodným delom :). Veľmi príjemná vodná masáž. Po osušení som dostal internetový absťák a tak som spodnými labkami v počte kusov dva smeroval do internet café napísať kolegom a kamarátom pár provokačných slov o príjemnom pobyte. Večera. Po večeri sme sme dali uvoľňujúci zafírový kúpeľ v malom bazéne a pobavili sa na Mafstory. Po spáchaní pravidelnej večernej hygieny sme zaľahli a zo zavretými očami čakali na zvon.


Deň tretí - streda (Valentín):
Budíček o 6:15 (áno , zasa ten kostol cez cestu). Po našom pravidelnom budíčku (žeby až o 8:00?) sme išli hodovať k polovyjedeným švédskym stolom. Po raňajkách nás na izbe čakalo veľmi milé prekvapenie, na posteli mala manželka červený karafiát so srdiečkovou čokoládou a lístočkom nasledujúceho znenia:

Vo Valentínsky deň, čo si priať len?
Lásku, zdravie, pokoj, šťastie?
To všetko je pre niekoho iba sen,
ktorý v nás stále rastie.
Preto nesnívajte, zobudťe sa
a spomeňte si.
Či už starí a či mladí,
ako ste sa s láskou hrali.
Čo pre Vás znamenala,
keď Vás láska opájala.
A preto teraz pripime si čašami
plnými vín,
Nech s vašich úst znie šťastný Valentín

Za celý kolektív pracovníkov SLK
Turč. Teplice

... veľmi príjemná pozornosť. Ale po romantike sa išlo na poobednú procedúru do bazéna na "Aquavalz - chrbtica". V preklade to znamenalo rozcvičku v teplom bazéne (38 °C) na spôsob krúženia všetkým čo máte na tele v smere a proti smeru hodinových ručičiek. Majitelia digitálnych hodiniek v tom prípade len sedeli a polotupo civeli na ostatné oplavkované postavičky pri krajoch bazéna. Po obede nasledovala športová masáž Herakles - keďže ma chytila do rúk iná masérka tak som sa aj vedel uvoľniť. Nakoniec sa len masírovalo od pasu smerom dole. (Nie tretia nožička, nie). A tak príjemne vymasírované nohy sa vyslovene pýtajú von do blízkeho lesoparku na zdravú prechádzku. Po večeri sme si sadli do baru v kúpeľnom dome, kde som sa rozhodol minúť "poukaz" na škótsku bombu. Ak bomba znamená teplú whisky hoci s ľadom, Boh ochraňuj pyrotechnikov. Manželke som objednal červené vínko a romantika pri sviečke a malých roztrúsených srdiečkam mohla začať. Áno romantika pretrváva len v rozprávkach a v nízkorozpočtových argentínskych telenovelách, lebo našu valentínsku náladu pokazilo klavírno - saxofónové duo v štýle vraj jazz (teda repete a eins kessel buntes dokopy). Vtedy sa do miestnosti začali hrnúť davy nahodených 50x narodených "osemnástok" v ligotavých šatách, elegantných lodičkách a kabelkách. Neskôr bola pripravená aj diskotéka ale tú sme už radšej nechceli riskovať a tak po urýchlenom platení účtu sme išli oddychovať až po bimbajúce ráno.

Deň štvrtý - štvrtok:
Krásne dobré ránko o 6:15 a ešte krajšie o 8:00. Raňajky prebehli bez závad, akurát ma už nebavilo si štvrtý deň stále nalievať čaj do tých malých kávových hrnčekov. Takže som tam lietal skôr ako čašník a nie ako hosť. Doobednú procedúru, a to cvičenie s fit loptami som ignoroval, nakoľko neviem čo na tom môže byť pre chlapa také úžasné a precvičujúce. Hoci išla iba manželka, popísala mi skvelé zážitky čo tam cvičenci a cvičenkine stvárali. Šmyknúť na na fit lopte a dať si "papuláka" sa nevidí každý deň. Miesto toho som radšej prevetral internet v liečebnom dome pri šálke bufetovej kávy a poháriku anglického ginu. Obed. Po krátkom oddychu v polohe ležmo moja žienka išla na masáž lávovými kameňmi (cena 600,-). Bola moc moc moc spokojná. Potom sme si od popleteného čašníka zobrali billiardový stôl a vyše dvoch hodín sme naháňali krivými tágami pestrofarebné gule. Podvečer sme mali ešte možnosť absolvovať bazén a saunu v novootvorenom "Spa centre" (je naozaj veľmi moderné), ale lenivosť a únava nás dostala pred TV a sledovanie Discovery channelu.



Deň piaty - piatok:
V najlepšom treba prestať (neplatí však pri milovaní) ... a tak nastal aj deň odchodu. Po raňajkách, však pri inom ako našom stole (už sme boli asi "out") sme sa na izbe pobalili, odniesli na recepciu kľúče a veľmi pozitívnu kúpeľnú anketu a odišli preč smerom na krásnu Kremnicu.

Záverečné hodnotenie z Turčianskych kúpeľov:
- dobré ubytovanie
- chutná kuchyňa
- skvelý a ochotný personál
- príjemné procedúry vo veľkom počte
- zábava: bar, internet, posilňovňa, billiard, disco, TV so satelitom
- blízky lesopark na prechádzky
- blízke služby (pizzeria, čajovňa, potraviny, kino, ...)

Suma sumárum: Turčianske Teplice ako miesto na zrelaxovanie jednoznačne odporúčame.

Autor: Myshoun, 7.12.2010
Foto: Myshoun