cestopisy

Týždeň na východe Slovenska: Tieto úžasné miesta musíte navštíviť

Pôvodne sme chceli cestovať k moru, ale pandemická situáciu roku 2020 zmenila dovolenkové plány aj nám. Možnosťou B bolo sa konečne pozrieť na východ Slovenska, kam sme vyrazili v polovici júla. Aj keď sme si niektoré zaujímavé miesta vopred naštudovali na webe, nakoniec sme boli ešte milšie prekvapení.

PIATOK
Poobedný príjazd do Prešova. Ubytovanie sa nám podarilo zohnať v novom hoteli Black Horse. Poloha veľkorysého apartmánu blízko centra s výhľadom na vežu Konkatedrály svätého Mikuláša sa neodmieta. Stihli sme sa len vybaliť, dať si večernú prehliadku Hlavnej ulice a ochutnať pizzu v La Cucaracha.


SOBOTA
Byť v Prešove a nenavštíviť Solivar, to je ako cestovať do Paríža a nevidieť Eiffelovku. Ale hovorím o celej prehliadke expozície zahŕňajúcej niekoľko budov. Ak vystihnete za sprievodkyňu slečnu Tatianu (snáď si pamätám dobre meno), čaká vás poučná hodina a pol zaujímavého výkladu bez pocitu, že ste našli zaklínača hadov, ktorý si len odverklíkuje svoj text. Dozviete sa veľa o histórií dobývania soli v tomto regióne, aj aký je dnes (smutný) stav.

Za príjemný bonus dovolenky považujeme poobedný svadobný obrad kolegov v blízkom Trnkove. Večera bola športovo – konverzačná s ďalšími kamarátmi, konkrétne v podniku Bowling pri trati.


NEDEĽA
Kvôli peknému počasiu sme zamierili do Bardejova. Využili sme parkovisko pred Športovou halou Mier. Odtiaľ to bolo na kúsok ku spievajúcej fontáne aj samotnému Radničnému námestiu s Bazilikou sv. Egídia (oplatí sa ju vidieť zvnútra, aj celé mesto z jej veže).  Rovnako tak sme stihli aj expozíciu v radnici, obed bol v reštaurácii Radničná pivnica (so šikovnou obsluhou). V južnej časti námestia doslova musíte naraziť na bronzovú plastiku mestského kata.


Z mesta sme zamierili do prírody. Voľba padla na blízky Zborov so zrúcaninou hradu. Naň viedli dve cesty, kratšia a strmšia, alebo dlhšia a pohodovejšia. Nejakým zatemnením hláv sme zvoli tú kratšiu. Bolo po daždi, kopec bol rozmočený a tak sa lesná zver naučila nové nadávky. Ale za nejakých 20 minút sme už prechádzali popri hradnej veži. Len čo sme prišli k hlavnej bráne, spustil sa dážď. Našťastie sa bolo kam schovať (aj vďaka postupnej rekonštrukcii nadšencov histórie). Počas letných prázdnin tu fičala hra pre deti Legendárium, a práve tu sa mala hľadať jedna z nálepiek. Boli sme úspešní.

V tomto kraji je bocianie hniezdo doslova v každej dedine. V obci Demjata bolo jedno rovno pri hlavnej ceste, ktoré si chcela manželka vyfotiť. Odparkoval som auto pred Coop Jednotu / krčmu. Ona vyštartovala k hniezdu, ale ja pod kapotu auta spod ktorej už tlel biely štipľavý dym. Na začiatok dovolenky nič moc pocit. Po chvíli vyšiel z krčmy prvý domorodec s ochotou pomôcť. Dal nám tip na miestnu odťahovku a servis v Prešove. Keď ustal dym, tak s rešpektom a nastraženým čuchom a zrakom sme pokračovali na hotel. Poctivý starý nemecký Passat sa osvedčil „horím – nehorím, idem“. Veď má logiku, že čím bližšie ste k mestu / servisu, tým menej zaplatíte za odťah. Večerná prechádzka mestom nesmela pred spaním chýbať.




PONDELOK
Po raňajkách sa začalo veľké obvolávanie autoservisu. Plán B bolo požičanie si auta z nejakej prešovskej požičovne, plán C vlak. Voľné auto nemali ani v šiestej miestnej požičovni. Chceli sme ešte vidieť aspoň Košice a Herľany. S neistým pocitom a lá „kedy sa môže pokaziť auto“ sme sa vybrali aspoň na blízky Soľný hrad aka Zbojnícky hrad. Auto cestu zvládlo, my potom stúpanie, a miestami aj zlé značenie na zrúcaninu. Výhľad stál za všetok ten pot. Opäť sme úspešne otvorili trezor Legendária.

Obed sme si vychutnali v prešovskej reštaurácií Staré dobré Mexiko, podvečer omrkli ešte Kalváriu a samozrejme krátku prechádzku po centre.


UTOROK
Budíček o 6:00 hod, aby sme už o siedmej boli v prešovskom autoservise OP Cars (ešte raz veľká vďaka pánovi Šuščákovi). Malá, ale otravná závada bola zapríčinená pokazeným kompresorom klimatizácie a brzdila svoj klinový remeň, ktorý sa prehrial. Po polhodinovej oprave sa išlo na výlet. Itinerár hlásil výlet na Slovenské opálové bane. V letnej horúčave dobre padne príjemné ochladenie v podzemí. Drahý opál sme nenašli, ale zážitok ostal. V istom úseku sprievodkyňa upozorňovala na banskú riečku.  Z našej skupiny som ju našiel celkom spoľahlivo ja – ľavom  nohou až po kotník, lebo keď fotíš, menej pozeráš pod nohy.

Jedno podzemie sme rovno chceli preložiť druhým, ale počasie nás zavialo do kaštieľa vo Fričovciach a jaskyňu Zlá Diera sme odložili. Podvečer sme už v Prešove aspoň vystúpili na vežu Konkatedrály svätého Mikuláša a pokochali sa výhľadom na mesto.


STREDA
Nasadať, ide sa smer Košice. Prvou zastávkou bolo Múzeum letectva. Tu som mohol zblízka deťom ukázať nemecký Messerschmitt ME, rôzne bojové stíhačky, vrtuľníky, ruský raketový komplet pre železnicu, vyradené prezidentské lietadlo ... Bolo čo obdivovať. Do niektorých strojov sa dalo aj sadnúť, ochytať si ich zblízka, či pošpekuľovať nad zložitosťou niektorých leteckých súčiastok.

Z letiskovej periférie bol druhou zastávkou Steel Park pri centre. Malé vedecké centrum zaujme menších aj väčších. Pár exponátov bolo síce nefunkčných., ale s tým na podobných miestach tak nejako vopred počítate.

To už bol najvyšší čas na neskorší obed, lebo Metallica v bruchu hrala divoké hladné pesničky. Miesto posilnenia sme našli náhodne cestou do centra. Vytráviť nám pomohli schody na vežu Dómu sv. Alžbety.

Po pár hodinách obdivovania centra sme pokračovali na ďalšie miesto. Tým bola dedina Herľany so svojim unikátnym gejzírom. V ten deň bola predpokladaná aktivita medzi 20:00 – 22:00 hod. Prišli sme pár minút pred ôsmou, parkovisko plné, všade veľa nedočkavých ľudí. Možno aj smädných, hladných, smutných ... a občerstvenie otvorené nebolo žiadne. Hlavne, že sa gastro prevádzky sťažujú, že obchody nejdú. Pritom by tam stačil stánok s čajom, nealko, alko, horalky a hot dog. Z tých cca 350 - 400 čakajúcich ľudí by si niečo kúpila drvivá väčšina. Gejzír začal vyvierať o 21:45 a o minútu už striekal ako požiarna hadica. Ľudská logika sa tu opäť ukázala v plnej paráde, lebo nie že by všetci urobili jeden veľký kruh, aby si ho všetci mohli nafotiť, nie, presný opak, všetci sa tlačili čo najbližšie. Preto bolo nafotiť záber bez zavadzajúcej postavy takmer nemožné.

Už bola zodpovedná nočná hodina a navigácii sme zadali z Herlian cestu do Prešova. Tá viedla druhou stranou ako sme prišli z Košíc. Chvíľu to bola pohoda, ale potom nastal adrenalín. Cesta sa časom zužovala, okolo pole, les, všade tma ... a zrazu dedina ... nie osada, rómska. Muži, ženy, deti a zvieratá pekne vonku. A medzi nimi sa posúvalo pomaly vpred plné auto s bratislavskou značkou. Čierne, s vyholeným vodičom. V takej situácii a hodine nikdy vopred neviete, čo sa môže stať. Prvá osada v pohode za nami. Opäť cesta poliami a lesom, kde v jeho strede bolo odparkované auto na blikačkách... a inak nikde nikto. V tej chvíli ma podvedome napadol film „Aj hory majú oči“. Druhá osada. Tu už bolo našťastie menej pouličného pohybu, ale neviete, kto sa proti vám vyrúti z akého rohu. To už vám oči samovoľne prechádzajú do akéhosi nočného režimu. Adrenalín ako pri prvom zoskoku padákom. Po dedine diaľkové svetlá opäť preťali okolitú tmu. Po pár kilometroch sa objavila pekná nová vyasfaltovaná dvojprúdovka so svetlami po bokoch, až sme si mysleli, že nás to vyhodilo na poľnom letisku. Za Novou Polhorou sme už nabehli na diaľnicu. Trochu drsný večerníček na dobrú noc.



ŠTVRTOK

Opäť akčný deň. Konečne sme sa vydali do jaskyne Zlá diera (lokálne Zla Džura). Na kopci nad obcou Lipovce odparkujete pri neprehliadnuteľnej drevenej bráne s týmto nápisom. Kúsok lúkou a potom asi 20 minút upravenou lesnou cestou až ku chate s kmitajúcim personálom. Slečna sprievodkyňa nás počas celej prehliadky podzemia celkom dobre zabávala. Vidieť, že ju práca baví.

Na spiatočnej ceste k autu nezabudnite prebehnúť pohľadom okolie na novej vyhliadke Srdiečko. Kúsok od parkoviska sa len stačí pár metrov spustiť autom k malému rodinnému domu pri ceste, odkiaľ môžete začať mini výlet na zrúcaninu hradu Lipovec (cca 20 minút cesty lúkou a lesom). Práve tu prebiehali rekonštrukčné práce. Odtiaľ na chutný obed vo Fričovciach a potom nenáročná prechádzka cez Lačňovský kaňon. Z neho sme sa k autu vrátili v rovnakej minúte, ako začalo vonku celkom slušne liať.




PIATOK

Po raňajkách cesta domov. S nami sa presúvalo pol Slovenska a tak Ivachnová bola opäť na hodinovú kolónu. Mám pocit, že Elon Musk už bude skôr hrať golf na Marse, ako slovenskí mantáci vyriešia roky problematickú dopravu na tomto úseku.



Odporúčané články:

Ľubovniansky skanzen: Kde sa zastavil čas, zastavte sa aj vy

Opustené budovy: Royal Palace


Ľubovniansky hrad: Kedysi strážil cesty do Poľska, dnes zaujme históriou

Magistrálou od Skalnatého plesa po Hrebienok


Autor: Myshoun, 13.10.2020
Foto: shmu.sk / Myshoun