daruj dobro

Z prekonávania lanovej dráhy by sme si mali brať príklad aj v živote

Toto leto sme boli s rodinkou na dovolenke v Tatrách. Tým, že mám dvoch synov, tak najväčší úspech mali lanové dráhy. Či už tá na Štrbskom plese, alebo aj v Tatranskej Lomnici. Ako som ich tak sledovala z bezpečia pevnej pôdy pod nohami, tak som si uvedomila, že či ide o veľkého alebo malého, známeho alebo neznámeho, muža či ženu, cudzinca či Slováka, tam hore si všetci pomáhajú.

Mali rôzne situácie. Napríklad môj mladší syn sa zamotal a skobou sa zachytil o lano, kde sa zachytiť nemal a nevedel sa odtiaľ pohnúť ďalej. Kamoš hneď išiel na trať za ním, a hoci to vôbec nebolo jednoduché, pomohol mu uvoľniť sa aj za cenu vlastného rizika a námahy.

 

Ale boli tam aj úseky, ktoré musel človek prejsť sám, spoliehať sa úplne sám na seba, na svoje schopnosti a veľa krát sa aj prekonať, či už fyzicky alebo mentálne. Tak to je aj v našich životoch, že sú situácie, kedy je to len a len na nás. Či už výber správnej školy, povolania, partnera, projektu, investície, to sú veci, o ktorých rozhodujeme my sami, hoci môže nám niekto poradiť, jasné aj na lanovej dráhe vždy poradili, že ako danú prekážku prejsť čo najľahšie, ale prejsť si ju musel každý sám za seba.

 


Na lanovej dráhe je veľmi dôležitá príprava predtým ako vôbec človek vylezie hore medzi stromy, kde každé pochybenie, nesprávne uchytenie alebo krok mimo môže mať vážne následky. Presne tak je to aj v živote, pred každým vážnym rozhodnutím, alebo dlhšou cestou si musíme skontrolovať, či máme všetko, čo potrebujeme správne, funkčné a nič nám nechýba.

Niekedy ideme smerom hore a niekedy zase smerom dole, niekedy nás boli každý krok a niekedy si sadneme do zip-line a vezieme sa ako na lanovke, čo je parádny pocit. Presne tak je to aj v živote, niekedy sa musíme namáhať, aby sme niečo dosiahli, a niekedy to získame zadarmo, alebo veľmi ľahko. Niekedy sa trápime a postupujeme po maličkých krôčikoch, a niekedy sa len odrazíme a približujeme sa k cieľu raketovou rýchlosťou.

 


Čo by sme však v živote mali robiť, no vidieť je to iba málokedy je to, že pomôžeme tým pred nami, aby mohli nastúpiť a odraziť sa do ďalšej životnej etapy, trošku ich zozadu istiť, pridržať ak treba a podporiť. No taktiež sa občas obzrieť, či tí za nami nepotrebujú pomocnú ruku, pritiahnuť, vytlačiť hore, pridržať ich, aby neurobili krok do prázdna, alebo mimo dráhu. Toto všetko na lanovej dráhe funguje akosi prirodzene, len v živote sa ešte máme čo učiť.

 

Taktiež sme zažili situáciu, kedy sa malé dievčatko bálo, zaťalo sa v strede prekážky a ani dopredu, ani dozadu, ani pohnúť. A visela tam a rozmýšľala, bojovala sama so sebou, chcela to zvládnuť, no strach bol väčší. A vtedy sme ju všetci okolo, aj tí hore na trati aj tí dole začali povzbudzovať, že to zvládne, že sa nemusí báť, že je šikovná. Netlačili sme na ňu, trpezlivo všetci čakali, aj keď sa v korunách stromov vytvorila poriadna zápcha, všetci čakali, kým dievčatko naberie odvahu a zvládne tú, pre ňu najnáročnejšiu prekážku. Tá radosť v jej očkách, keď sa jej to nakoniec po viac ako 10 minútach podarilo, a tú prekážku naozaj zvládla, tak tá stála za to čakanie!

Opäť sa máme čo učiť, lebo v živote tlačíme na pílu, sme nedočkaví, každé zaváhanie potrestáme, podceňujeme tých, ktorým to trvá dlhšie, nie sú takí dokonalí ako sa vidíme my sami a oceníme ich patričným výsmechom. Toto sa na lanovej dráhe nestáva. Tam keď stretnete izraelskú mamičku v čižmách na opätku s dvomi malými deťmi, ktoré nedočiahnu takmer na žiadnu prekážku, ako na trati bojuje, tak ju neodsúdite, ale pomôžete, či už deti uchytiť, alebo poradiť mamičke ako ďalej, prípadne sa zveziete na zip-line spolu s deťmi, ktoré ani nemajú dostatočnú váhu na to, aby prišli na druhý koniec dráhy... tam sa neodsudzuje, nie sú predsudky, a ak aj sú tak v mysli , no zachováte sa správne. Na lanovej dráhe idú všetci za každého. Bodaj by sme si to uvedomovali každý deň a prajem nám všetkým, aby sme sa k sebe správali s rešpektom, bez zbytočného moralizovania a nápomocne, presne tak, ako sa správajú ľudia k sebe na lanovej dráhe.


Odporúčané články:

Predtým ako niečo vyslovíte, spomeňte si na "trojo dverí"

Hlas P kontra hlas K, alias nerozčuľuj sa, konaj!


Daruj dobro v praxi



Autor: DDD, 25.9.2019
Foto: DDD