Prečo sa sústredíme na to zlé?

A človek, zvyčajne kamarát, na druhej strane sa urazí. Dotkne sa ho to, lebo nebol zvyknutý od nás počuť nie. Už si nespomenie na tých 99 vecí, čo sme pre neho urobili predtým, lebo teraz je teraz a on potrebuje práve tú jednu vec, ktorú sme pre neho neurobili. Vtedy ľudia rýchlo zabúdajú....

Ale stáva sa nám aj bežne, že sme na tej druhej strane. Sme tí, čo potrebujú pomoc. Napríklad ja, som potrebovala od kolegynky minule, či by mi pozrela jednu prezentáciu, či je dobrá, či tam niečo treba doplniť alebo niečo naopak vymazať. A ona sa neozvala, deň , dva, tri...Hovorím si, asi nemá čas, možno zabudla, je zavalená vlastnou prácou... Až keď poslala mail, aby som ja vyplnila dotazník, čo potrebuje pre študentku, s ktorou spolupracujeme, prišli opačné pocity. V tom momente som mala presne tie pocity človeka, na ktorého sa vykašlala, nenašla si čas a ja si ho mám teraz nájsť pre nejaký dotazník pre nejakú študentku? No to určite nie! To boli tie prvotné myšlienky. Samozrejme aj s ironickými poznámkami typu, tak na moju prezentáciu kamošky, ktorú poznáš už roky, si čas nenájdeš, ale na nejakú neznámu študentku, ktorú poznáš pár mesiacov, si čas nájdeš?! A už to išlo, hnev, pocit nespravodlivosti, naštvanosť, urazenosť... už sa to v tej hlave mojej mlelo a bublina rástla. Ale keďže sa snažím negatívne myšlienky poslať preč, úplne sa im totiž vyhnúť nedá, situácia sa začala meniť. Zvyčajne nás negatívne myšlienky prepadnú, keď to nečakáme, nedá sa na ne pripraviť ako na návštevu svokry. Jednoducho, človek ani nevie ako a sú tu.

Takže proti negatívnym myšlienkam odporúčam nebojovať, jednoducho ich treba prijať, poďakovať sa im, že vás navštívili, ale čo najrýchlejšie ich poslať preč. Nuž a teda, keď som tie zlé myšlienky poslala preč, otvorila som dotazník pre študentku a vyplnila som ho, lebo veď tá študentka za to nemôže, že ja som naštvaná, lebo JA niečo iné potrebujem. A uvedomila som si aj, že tá moja kolegynka pomáha na všetkých frontoch, že sa ide rozdať , a že mi neskutočne veľa krát pomohla, usmernila ma, poradila a veľmi dobre. Takže, čo sa tu ja idem ofukovať len preto, že jeden krát mala tej práce viac, robila na viacerých iných projektoch a jednoducho v danom čase nebola moja prezentácia prioritou. S týmto vedomím som sa spoľahla na svoje vlastné schopnosti a viac som to v hlave neriešila. Viete čo sa stalo? Kolegynka mi na druhý deň dala pripomienky a prezentácia dopadla dobre.

Neviem, čím to je, ale je to v nás ľuďoch, že energiu nesprávne vkladáme tak často do toho zlého, miesto do toho dobrého.

Veď schválne, keď vám ukážem tento obrázok 1, čo vidíte?

Niektorí z vás asi povedia, že matematické príklady, malú násobilku, ale väčšina hneď ukáže prstom a povie: Ale tam je chyba! Vo štvrtom príklad je chyba!!! To je zle! Lebo veď 3x3 nie je 10 ale 9.

Oh áno, to je síce pravda, ale rovnako je pravda aj to, že až 4 z 5 príkladov sú správne. Že až 80% tých príkladov je správne. To je väčšina! Väčšina je správne, ale my vidíme ten jeden chybný príklad a na ten ukazujeme prstom.

Robíme to denne, väčšina z nás. Napríklad moje deti, donesú zo školy štyri známky: 1,1,1 a 3. Jednotky podpíšem v žiackej knižke a beriem ich automaticky, lebo to je norma, to sa predsa očakáva. Keď donesú jednotku, znamená to, že sa učili, splnili si svoju povinnosť a všetko je ako má byť. Lenže trojka u nás nie je bežná známka, takže začne výsluch. Z čoho je tá trojka? Ako to, že si sa neučil? Učil? Tak prečo si dostal trojku? Čo si mal presne zle v tej písomke? Koľko príkladov si mal nesprávne? Nepozornosť? No ale to hovoríš vždy, keď dostaneš horšiu známku. A takto vlastne tým trom jednotkám, čo je 75% výsledku daného dňa hodnotených ako „vynikajúci“ venujem 20 sekúnd a tej jednej trojke, čo je iba 25% (a pritom to znamená „dobrý“), venujeme 20 minút môjho času. Takto by to nemalo byť!

Ja na sebe pracujem a momentálne všetky známky, ktoré deti donesú domov majú odo mňa rovnakú pozornosť, či sú to jednotky alebo iné, pokiaľ viem, že sa učili, tak ich pochválim vždy. Aj keď možno nemali svoj deň, aj keď opäť z nepozornosti stratili práve ten dôležitý bodík a majú horšiu známku. Pokiaľ sa učili, je jedno akú známku dostali.

Zatiaľ ešte nie som tam, že trom jednotkám venovať 20 minút môjho času a jednej trojke iba 20 sekúnd, ale ktovie, možno jedného dňa aj to bude. Dôležité je nedávať väčší dôraz negatívnym veciam, keď je tu toľko pozitívnych, ktoré pre tie negatívne nevidíme.

Alebo schválne, ďalší príklad, čo vidíte na tomto obrázku?

Väčšina asi povie: bodku, čiernu bodku v strede. Však? Ale koľkí z vás videli úžasnú plochu bieleho papiera, čistá krásna biela, a iba minimum z tej plochy tvorila jedna malinká čierna bodka? Nie, my vidíme tu čiernu bodku, mizivé percento z celého obrázku. A tej bodke venujeme celú našu pozornosť, energiu, všetko! Skúsme sa na veci pozerať odo dnes inak. Hľadajme to pekné, to dobré, lebo ono to tam je vždy, len sa treba dobre pozerať a nesústrediť sa iba na chyby a nedostatky.

Takže priatelia, tak ako sa spieva vo filme Život Briana od Monthy Python: „Always look on the bright side of the life.....“

Odporúčané články:

Tri náramky

Aspoň päť úsmevov denne

Niekedy stačí iba poprosiť

Také obyčajné ráno

Moje-tvoje – Popolušky - Veď to stačí... - Nebaví ma to!