daruj dobro

Niekedy stačí iba poprosiť

Je piatok ráno, odchádzam z domu do práce a vychádzam z garáže, keď tu zrazu na parkovisku spriečené auto a zúfala vodička túruje a túruje, vytáča tie obrátky....no auto sa na ľade ani nepohne.

Pár sekúnd rozmýšľam, či jej fakt nikto nepomôže, kto išiel okolo a videl a počul ako sa trápi, lebo podľa výrazu jej tváre vidieť, že tam už nejakú tú chvíľku bojuje. Tak vystúpim z auta a idem jej pomôcť roztlačiť ju. I keď ja versus veľké BMW....hmmm fyzika nepustí, toto asi nebude jednoduché. Tak sa pozerám po parkovisku a vidím asi 10 metrov od nás si chlapík v športovej bunde a rifliach nakladá niečo do svojho auta. Tak na neho kričím „Prosíííím Vááás, môžete nám prísť pomôcť?“ Chlapík sa pozrie na mňa, na auto a pomalým krokom sa blíži. V tom práve prichádza z druhej strany na parkovisko chlapík, nahodený v obleku, drahom kabáte, lakovečky topánočky a ide si sadnúť do svojho auta (ktoré mimochodom blokuje moje auto, čo stojí pred ním a mňa blokuje spriečené BMW). Tak kričím aj na neho, lebo netvári sa, aj keď nás vidí, že by nám chcel pomôcť. „Prosííím Vááás, pomôžete nám?“ Ten pohľad, ktorý hodil naspäť znamenal, že nadšený nie je, ale odložil si svoje veci do svojho auta a prišiel. Keď sme sa traja zapreli, do pár sekúnd auto bolo zaparkované a zúfala vodička sa zmenila na šťastnú a vďačnú vodičku. Veľmi všetkým ďakovala a my traja s dobrým pocitom sme odchádzali ku svojím autám. Ešte hovorím zo srandy pánovi v obleku (keďže moje auto stále blokovalo to jeho), „Hádam sa ja pohnem a nebudete musieť aj mňa roztláčať?!“ , lebo až vtedy som si uvedomila, že som zostala stáť presne na takom ľade ako bolo to BMW. Chlapík sa usmial a bol pripravený bez problémov mi pomôcť. Nebojme sa poprosiť, niekedy stačí naozaj tak málo. Ľudia aj keď vidia, že sa s niečím trápite, nevedia, či je to váš boj, ktorý chcete a potrebujete zvládnuť sám, alebo či potrebujete pomôcť. Ak nepoviete, nepoprosíte, tak to nemajú odkiaľ vedieť. Niekedy stačí iba poprosiť.



Svoje deti od malička učím základné čarovné slovíčka, ďakujem, prosím, prepáč.... Áno je tam aj „prosím“. Minule si môj starší syn robil domácu úlohu, ja som v kuchyni pripravovala večeru, keď sa ma pýta:
„Mamí, pomôžeš mi?“ A ja už automaticky reakcia z kuchyne: „A čarovné slovíčko?“ Vtom sa nečakane obaja synovia na mňa otočia, vystrú pravú ruku, ukazovákom na mňa ukazujú a zborovo povedia: „Impéééério!!!“ Vyvalím oči, že čo? A oni znovu: „Império!“ (keďže práve vysielajú v telke každý piatok sériu Harryho Pottera, kde jedno z čarovných zaklínadiel, čiže čarovných slovíčok je aj „Império“). Výborne, ale čakala som „prosím“. Toto sa stalo asi pred 2 týždňami. Odvtedy keď niečo chcú, potrebujú a zabudnú čarovné slovíčko, tak im hovorím, aspoň prosím alebo império by to chcelo! V podstate je jedno čo za slovíčko to je, ak vieme, aký ma v danom momente význam. Ale vedieť poprosiť, aj v dnešnej dobe, je základ slušného správania. Niekedy stačí naozaj tak málo...iba poprosiť.


Odporúčané články:

Také obyčajné ráno

Moje-tvoje – Popolušky - Veď to stačí... - Nebaví ma to!

Strom

Tučniaky verzus plameniaky


Autor: DDD, 7.2.2019
Foto: freeimages.com