daruj dobro

Máte už svoj Pozitivník?

Pred 4 rokmi som sa rozhodla skupinke mojich kamarátok darovať k Vianociam čistý notes, zápisník. Mala som pocit, že každej z nás akosi v živote chýba viacej radosti a veselosti a nevedela som, že čo s tým? Zápisník som nazvala „Pozitivník“ a jeden som pridelila aj sebe. Naša partia sa raz za pár rokov vyberie spolu niekam na babskú jazdu.

Najbližšia mala byť o 2 roky, a tak som im tam napísala, že do tohto Pozitivníka si majú zapisovať dovtedy pekné zážitky, veselé a milé udalosti a pozitívne myšlienky. O dva roky (pôvodný plán bol,že pôjdeme spolu na Kubu, upravený plán bol Český Krumlov alebo Vyhne) sme sa mali stretnúť a navzájom si porozprávať, čo sme si do svojich Pozitivníkov napísali.

Ja som sa rozhodla si do svojho písať príjemné a veselé zážitky, ktoré som zažila, niečo, čo sa udialo prvýkrát v mojom živote a to, za čo som vo svojom živote vďačná.

S odstupom času som si uvedomila, že mám naozaj šťastie na vtipné situácie, že je neskutočne veľa vecí, ktoré som aj napriek môjmu strednému veku ešte v živote nezažila a práve sa udiali prvýkrát a taktiež som si uvedomila, ako veľmi som vďačná za celú svoju rodinu, za každého jedného člena, za svoje babské partie, čo mám, za všetkých kamarátov a ako málo im to hovorím.

Môj Pozitivník zmenil môj život o kúštik k lepšiemu, a bola som na seba hrdá, že aký originálny nápad som vymyslela a ako parádne funguje. Až do minulého týždňa, keď som čítala knižku „Po plaviek“ od Evy Borušovičovej, kde na strane 19 je príbeh s názvom „Život je krásny“. Okrem iného v ňom píše, že svojmu mužovi darovala pred 10 rokmi „zápisník na pekné veci“. Vraj aby začal pozitívne myslieť a prestal sa fixovať na každú nepríjemnosť. A potom zistila, že zápisník na pekné veci je vedecká metóda („flow-list“, googlila som trošku a ozaj je to tak, dokonca už dnes existujú aj online verzie alebo appky, nemusíte mať hardcopy zápisník). Takže nielen Eva, ale ani ja, si to už nemôžeme nechať patentovať, no zdielať svoj objav môžeme a vrelo odporúčam vyskúšať to. Kúpte si malý zápisník, alebo stiahnite appku do mobilu a každý deň si tam skúste napísať aspoň jednu peknú vec, čo ste zažili, videli, počuli alebo urobili.


Tu je zopár mojich „prvý-krát“, ktoré mi za posledné roky urobili radosť:

  • Prvýkrát som videla v TV hokejový zápas MS 20-ročných a vyhrali sme proti Čechom o postup do semifinále 3:0.

  • Prvýkrát som urobila úplne novú pomazánku, len vďaka tomu, že mi chýbali pravidelné ingrediencie a pokazil sa mi mixér

  • Prvýkrát som si v cukrárni nedala koláč. Čašníčka: A, tak predsa si dáte koláčik? Ja: Nie, nemôžem žiaľ. Ona: Aha, tak ste sa prišli aspoň pozrieť? Ja (pred vitrínou s koláčikmi): Áno. Ona (súcitne): Aha, tak si ich pozrite, nech sa aspoň oči najedia.

  • Prvýkrát v živote som vyskúšala box. V boxerských rukaviciach boxovať do boxerského mechu ( zistila som, že vybiť si zlosť u mňa nefunguje, to skôr ten koláčik zjesť)

  • Dnes som si dala urobiť prvýkrát v živote trblietavé modré krikľavé nechty. Ešte som si nezvykla, ale teším sa zo svojej nečakanej odvahy. (odvtedy som to už neskúšala)

  • Dnes som vyrobila svoje prvé krmítko pre vtáčiky v živote.

  • Prvýkrát som kúpila synovi novú zimnú bundu za 13 minút od zaparkovania v Obchodnom centre (keďže sa predtým povracal na výlete, ani mi iné nezostávalo. Okrem bundy som kúpila aj tričko a to sa stalo jeho obľúbeným).

  • Prvýkrát sme boli v optike pre synove nové okuliare (potom zostal prvýkrát doma hodinku sám a nebál sa, lebo vraj strážil tie nové okuliare!)

  • Prvýkrát som v živote hrala turnaj v stolnom futbale. Naša dvojica neskončila na poslednom mieste. Beriem to ako úspech!

  • Prvýkrát si ma niekto, koho nepoznám, vybral za mentora. Teším sa, aj mám rešpekt. ( už sa poznáme a doteraz nám mentoring funguje).

  • Prvýkrát v živote som sa dusila lieskovým orieškom. (ale prežila som)

  • Prvýkrát v živote sme šéfovi oblepili celý stôl, stoličku, PC, klávesnicu post-it nálepkami.

  • Prvýkrát som si v živote uvedomila, že keď príjmem veci tak, ako sa dejú, žije sa mi ľahšie.

  • Prvýkrát sme si dali doma rodinnú vianočnú výzvu aj ja som zvládla za 24 dní spraviť 3.000 drepov.

  • Prvýkrát v živote ma moja kaderníčka Janka odmietla ostrihať. Že kým neschudnem, tak sa mi nehodia krátke vlasy ( je úžasná, úprimná, a mám ju za to veľmi rada. Doteraz k nej chodím, ale ešte sme veľmi nestrihali...)

 

Tu je zopár vecí, za ktoré som vďačná:

  • Som vďačná za svojho manžela, aj keď nechcel so mnou o 23.50h urobiť 10 brušákov (ale ja som ich dala).

  • Vážim kriminálnych 77 kg, ale nerozplakala som sa. Už len dať dole 15kg a bude dobre. Ja to dám! (dnes vážim 83 kg, viete od článku o Plameniakoch som dala 2kg dole. Raz sa to určite podarí)

  • Deti sa dnes nepohádali. Úžasný pocit! (škoda že iba jeden deň)

  • Ďakujem Bohu, že mám také úžasné deti. Chalani sú skvelí a mala by som im to častejšie hovoriť. (mala by som veru).

  • Dnes obidve deti nado mnou vyhrali v „Človeče nehnevaj sa!“ a veľmi sa z toho tešili. (Ja som sa tešila, že oni sa tešia.)

  • Holandskí vedci zistili, že radosť z očakávanej dovolenky vám zaručí dobrú náladu až na 8 týždňov! (preto vždy keď prichádza depresia, objednávam dovolenky pre celú rodinu).

  • Som vďačná za rodinné pečenie vianočných perníkov. Vonia z nich krásne celý byt. (škoda, že sú Vianoce iba raz do roka)

  • Som vďačná za moju maminu, že je vždy pri mne, keď to potrebujem. (úplne vážne, 24/7 môžem volať)

  • Som vďačná za nenapodobiteľný a vysoko nákazlivý smiech našej krstnej. (škoda, že nemám audio)

  • Som vďačná za podpichovačné a priame poznámky od kamošky, ktoré ma posúvajú vpred. (ďakujem Danka!)

  • Som vďačná za všetkých ľudí, ktorí sú tu pre mňa, keď potrebujem.


A inak, žiadna Kuba ani Český Krumlov sa nekonali po 2 rokoch ,ale vyšiel z toho Londýn. Pozitivník som si tam doniesla iba ja, a doteraz netuším, čo si dievčatá do tých svojich poznačili. Ale viete čo? To vôbec nie je podstatné, hlavné je, že naozaj to funguje a keď mi je smutno, alebo mám pocit, že sa celý svet spojil proti mne, tak si prelistujem vo svojom Pozitivníku a uvedomím si, že vlastne život je krásny a každý deň prináša niečo nové! Díky „Tatuš“ za každé nové ráno!

Máte aj vy svoj Pozitivník? Ešte nie? Vyskúšajte a uvidíte tú vnútornú radosť pri jeho písaní aj čítaní.

 

Odporúčané články:

Moje-tvoje – Popolušky - Veď to stačí... - Nebaví ma to!

Strom

Tučniaky verzus plameniaky

Zadrž – Inšpiruj – Odhoď preč

Jednoducho začať...



Autor: DDD, 24.1.2019
Foto: DDD