daruj dobro

Jednoducho začať...

Každoročne posielam kamarátom „Vianočný mail“ s prianím do Nového roka. Tí, čo ho dostávajú už zopár rôčkov sa na neho vyslovene tešia. Niektorých možno otravuje, ale sú aj takí, ktorí sa nevedia dočkať a je to pre nich súčasť vianočnej tradície. (byť súčasťou niekoho tradície, znie tak trošku historicky, ale na druhej strane, no nechceli by ste byť súčasťou niekoho tradície? Veď to je vlastne úžasne). Tento rok som však dostala odpoveď na moj Vianočný mail od kamarátky, ktorá ma inšpirovala, založiť túto stránku - „Daruj dobro“. Napísala mi: Prečo si nezaložíš vlastný časopis? ...Tvoje editoriály by boli peckovské... Daj šancu novým víziám i starým snom.

Mojím starým snom, okrem množstva ďalších, bolo aj písať a robiť ľuďom radosť. Už som sa aj pár krát pokúšala začať, ale vždy to išlo do stratena a posledné roky som ani len nenabrala odvahu začať. Ale dnes som si povedala, vždy si to chcela skúsiť, čo ti bráni???...a taktiež si chcela robiť ľuďom radosť, šíriť dobro, niečo pekné, motivačné, tak prečo to neurobíš?! To je síce pekné, ale ako začať? Ako len začať???

A toto bol ten problém. Nesprávna otázka! Nejde o to, ako začať, ale jednoducho treba začať, a najlepšie od seba! Jednoducho to urob, sadni si a píš, alebo kresli, alebo behaj, maľuj, usmievaj sa, čítaj, vesluj, skáč...jednoducho začni! Nikdy nebude lepší a vhodnejší čas začať, ako práve teraz, tak jednoducho začni!

Venuj sa niečomu, čo urobí šťastným teba a aj ostatných okolo teba. Nikdy nie je neskoro začať. Moja mamina zmenila povolanie, keď mala 45 rokov, ja začínam písať teraz ked mám 41 rokov.( keď som bola malá, myslela som si že niekedy po 40ke sa už začína dôchodok, že už je finito), a pritom sme len v polovičke...stale je kopec času začať robiť to, čo nás robí šťastným, lepším a spokojným.

Raz na teambuildingu sme robili takú aktivitu, kde sme mali nakresliť seba, kedy sme šťastní. Nakreslila som seba a veeeľmi veeeeľa hláv okolo mna a všetky sa usmievali. Boli tam rodina, kamaráti, kolegovia, susedia, blízki ľudia...a áno všetci sa usmievali. Som šťastná, keď sú všetci okolo mňa šťastní. Lenže ako vieme, v realite je to takmer nemožné, aby všetci boli šťastní a to v tom istom čase. Takže časom som musela ubrať zo svojich vzdušných zámkov a uvedomiť si ,že urobiť radosť čo i len jednému človeku, stojí za to. Livka, tento „editoriál“ je pre teba

PS: Ak moje príspevky „darujú dobro“ aj ostatným čitateľom, budem vďačná, že som nabrala odvahu... jednoducho začať!

 

Súvisiace články:

Zadrž – Inšpiruj – Odhoď preč


Autor: DDD, 3.1.2019
Foto: freeimages.com