cestopisy

Krásu Nízkych Tatier ani nemusíte dlho hľadať

Začať letnú dovolenku tým, že začne blbnúť objektív na zrkadlovke je na porazenie, ale našťastie to bol jediný neradostný bod. Všetci sa skôr hrnú do Vysokých Tatier, ale pozor, aj tie Nízke majú čo bohato ponúknuť. Pár tipov by som mal.

Ako ubytovanie sme opäť zvolili osvedčený wellness hotel Bystrá. Odtiaľto sa totiž pohodlne a rýchlo dá dostať na množstvo výletov či zaujímavých miest. Za tých pár dní sme niečo pobehali, niečo nám naopak odporučili kamaráti (napr. skanzen Pribylina, hrad Slovenská Ľubča, hrad Muráň, Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa ...)

Ospravedlňte pls nižšiu kvalitu fotiek, ale mobil a photoshop sa naozaj snažili.

Tarzánia Tále a Bystrianska jaskyňa
Deti stále potrebujú po niečom behať či loziť. Voľba preto padla na lanovú dráhu v lese pod hotelom Partizán. Tri trate odstupňované od malých detí po dospelých preveria dávno zabudnuté veveričie pudy či pripomenú strach z výšok. Komu sa nechce hrať na amatérskeho Tarzana, ten sa v rámci areálu môže vyhrať na betónovom minigolfe. Celé je to asi tak zábava na hodinu.

No ale potom malým živočíchom aj vyhladne, alebo čas na hodinkách jasne naznačí, že brucho si pýta jesť. Bez zbytočného reptania sme sa presunuli do blízkej štýlovej Tálskej bašty. Za krásu sa platí aj v tomto prípade, ale jedlo bolo chutné a personál slečien veľmi milý.

Nakoľko bol deň zodpovedne horúci, tak sme sa išli schladiť pod zem. Na začiatku dediny Bystrá je malé parkovisko, odkiaľ je to po Bystriansku jaskyňu cca päť minút pomalej schôdze. Dospelý zaplatí 5 €, dieťa 2,50 € a fotolístok stojí 7 € (odporúčam). Tu sa pokojne vyberte aj v teniskách, ale zima je tu na mikinu a tenkú bundu aj v lete.

Jaskyňa mŕtvych netopierov
Sem sa pripravte fyzicky aj výstrojom. Poriadne kotníkové topánky, dlhé nohavice, bunda, náhradné tričko ... všetko nakoniec bude špinavé a prepotené. Z parkoviska Tangoška je to oficiálne podľa smerovej tabule na chatu 50 minút. Ak máte deti, tak pokojne pridajte ďalšiu pol hodinu navyše. Ide sa kamennou cestou do mierneho kopca, posledný úsek však preverí svaly dolnej polovičky tela. Spotení sa šťastní sme sa nakoniec doplazili na chatu Jaskyne mŕtvych netopierov. Mali sme objednanú trasu A (najľahšiu) a na rodinný výlet bohato stačila. Istenie na lano a karabínu totiž robíte aj za menšie deti, a po vyše hodine to prestane baviť dávať pozor za dvoch asi každého. Oproti Bystrianskej jaskyne je to väčší adrenalín a vidíte tu jaskyňu viac v pôvodnom stave. Určite sem choďte, nech majú zo vstupného peniaze na uskutočnenie jedného ambiciózneho plánu. Jeho obsah vám prezradia počas prehliadky. Hodiť sa potom po takej túre do hotelového bazénu bol božský pocit.

PS: Vedeli ste, že taký netopier za jednu noc nachytá asi 6000 komárov? Asi týchto blanokrídlych fešákov začnem vo veľkom chovať.

Chopok a Dereše
Po šľapačke sa hodí jedna oddychovejšia túra - lanovkou na Chopok. Na začiatok sme zvažovali hrebeňovku na Ďumbier či chatu M. R. Štefánika (cca 4-5 hod prechádzka tam a späť). Ale nakoniec zvíťazila zdravá lenivosť a rozum, a po polhodine kamennou cestou to vyhrali Dereše s nemenej zaujímavým výhľadom. Lístok na lanovku platí až na Bielu púť (teda kabínová lanovka aj z druhej strany kopca), tak prečo sa nepovoziť a nevidieť viac? Šunkové panini bolo chutnou odmenou.

Salaš Zbojská
Po zaparkovaní sa naším smerom začalo valiť 390 oviec, ktoré malá čierna fena obratne zahnala späť na lúku. Pre mestské deti vidieť ovcu na pár krokov je lepšie ako tisíc obrázkov na internete. Kúsok ďalej pár somárikov, kráv a kôň (kone?). Úplnou topkou bola jazda Zbojníckou strelou, čo je v podstate upravený starý Ford s ktorým jazdí vysmiaty vodič po lesnej ceste v štýle Fast and Furious. Slovom bomba zážitok. Po akčnej jazde a veselom trúbení sa dostanete na vzdialený gazdovský dvor, kde je malá prestávka na občerstvenie a čas sa poobzerať po krásnej prírode kúska Muránskej planiny. Naspäť na salaši sme ochutnali aj kuchyňu ... a chválime.