cestopisy

Malý výlet do veľkej Prahy: Aj na pár hodín sa ju oplatí vidieť

Deň a pol je na toto mesto šialene málo, ale radšej tu stráviť aspoň taký krátky čas, a nasať atmosféru, ako o Prahe len počúvať či pozerať si fotky. Dobrých pár rokov sem moja noha nevkročila, takže zvedavosť bola na maxime. Spočiatku som sa chvíľu bránil nápadu ísť vlakom, ale nakoniec to bola výborná voľba. Žiadny stres, pohodlie, a lepšie je privrieť oči vo vozni, ako pár hodín pozerať pred seba na asfalt. EuroCity bez váhania odporúčam.

Kam sa zložiť
Ak počítate s tým, že budete celý deň v meste a na hotel sa pôjdete iba osprchovať, vyspať a dať si chutné raňajky, tak tri hviezdičky musia stačiť. Dobrým výberom bol hotel Kavalír v mestskej časti Smíchov. Z vlakovej stanice sa tam dostanete bez prestupovania električkou číslo 9 do dvadsať minút. Skvelý pomer cena vs. služby. Postele boli úžasné. Hoci priamo pred hotelom jazdí električka, nebolo ju pri zatvorených oknách až tak veľmi počuť. Vybavenie izby stačilo a všetko bolo čisté.



Na Petříne, to je nářez
Toto oddychovo vyhliadkové miesto je jedných z jasných „povinných jázd“ Prahy. Kúpili sme si 24 hodinový lístok (110 Kčs) na MHD, a ten veselo platí aj na lanovku v oboch smeroch. Z jej stanice ste peši za pár minút pri samotnej vyhliadkovej veži. Stopäťdesiat českých korún (na osobu) plus nejakých tristo schodov a máte stovežatú priamo pod sebou ako na podnose. Ten ohľad neodmietnite.

Kultúra musí byť
Svoje divadlo tu má asi každá druhá ulica. Chodíme doň na Slovensku, tak prečo nie aj tu? Nakoniec sme zasadli do hľadiska Divadla bez zábradlí na hru Láska. Herecké obsadenie Dana Morávková, Karel  Heřmánok a Zdeněk Žák zanechalo dobrý dojem. Treba spomenúť, že Česi majú trochu odlišný humor a sem tam sa zasmejú na iných pasážach, ako by našinec očakával. 

Je to predsa hlavné mesto
Centrum je nádherné, plné ľudí a života. Okrajové časti síce pôsobili trochu a lá socializmus, ale to je stále taká československá klasika. Ak ste tu len na chvíľu, tak doslova psou povinnosťou je ísť na Hradčany, Malú stranu, Vltavu, Karlov most a Staromestské námestie. Bez výnimky. Orloj musí byť. Aj motať sa bezcieľne uličkami a objavovať skryté zákutia má svoje veľké čaro, Tak sme napríklad narazili na Vojanove sady na Malej strane, kde sme vstúpili do tichej záhrady s pávmi. Mohli sme sa ich pomaly dotknúť. Bez strachu sa pred nami samčekovia predvádzali pestrofarebnými chvostami. Počas dňa alebo večer, stále bolo čo obdivovať. Či už múzeum čokolády alebo samotné pamiatky.

 



Já se asi picnu ...
Pár zjavom som tu nepochopil, ale to je asi tá daň globalizácie. Ak mi to niekto vysvetlí, budem len rád. Môžu sa pri Karlovom moste motať v námorníckych oblečkoch prudko pigmetovaní chlapci? Čierni mi nevadia, ale divné to minimálne pre turistu je. Druhým boli borci z Blízkeho východu nahodení v čínskych lesklých handrách a volali hostí do podniku. No gýčovina najväčšia. Sánka dolu išla z veteránov na mestské vyhliadky turistov. Tie autá boli úžasné     



To bude bašta
Triezvo (hoci pivo bolo dobré) som zhodnotil, že bratři majú radi zábavu a jedlo. Na každom roku sa tu piekli trdelníky (žeby Skalica niečo zaspala?), samé reštaurácia a krčmička, pečené mäso ... tu by  človek veru hladom nezahynul. Všetko veľmi chutné a dostatočné porcie. Trochu ma len zarazilo správanie niektorých čašníkov, ktorí keď počuli slovenčinu, tak sa veľmi netrhali s obsluhou.

Viete čo? Ušetríme si teraz čas, a vy sa tam pri najbližšej možnej príležitosti rovno vyberte.

myshfoto

Praha

© 2017 Myshoun


Autor: Myshoun, 1.6.2017