pre mužov

55 minút medzi životom a smrťou: Kniha o absurdných časoch našej minulosti

Hovorte si v dnešnej digitálnej dobe čo chcete, ale na klasickú papierovú knihu nedám dopustiť. A to nie som starý počítačovo negramotný chren (to by neexistoval ani tento web). Prečítať si po celom uponáhľanom dni pred spaním pár strán, listovať si drsný papier... to je pocit takej pohody, aký vám čítačka kníh nemôže dať.

A aby bol tento pocit ešte silnejší, oplatí sa siahnuť po niečom pútavom a stokrát tematicky neprevarenom. Presne takou knihou je 55 minút medzi životom a smrťou (Odvážne úteky cez železnú oponu) od Jozefa Kollára. Viac nám o nej už povie sám autor:


1. Po svojej skvelej knihe Bol som detský špión si opäť pripravil knihu z čias socializmu. Hoci na inú tému, ale opäť nezvyčajnú. Takú, pri ktorej mladí možno neveriacky krútia hlavou a staršie ročníky zaspomínajú. Môžeš nám pár vetami priblížiť jej obsah?
- Ústredný príbeh hovorí o Robertovi Hutyrovi (71), bývalom dvojnásobnom majstrovi ČSSR v cestnej cyklistike. Spolu s manželkou a dvomi deťmi ilegálne odleteli v roku 1983 v teplovzdušnom balóne vlastnej výroby do Rakúska. Aj napriek tomu, že sa  ako úspešný športovec v socialistickom režime nemal zle po finančnej stránke a v Šamoríne si postavil dom, v dobe plnej zákazov, príkazov a obmedzených možností túžil po slobode a naplnení svojich ambícií. Keďže v tom čase už ako nespoľahlivý živel a večný rebelant nemal cestovný pas, musel vymyslieť, ako sa aj s rodinou dostane za Železnú oponu. V osemdesiatych rokoch boli hranice tak dobre technicky zabezpečené, že voľný bol už len vzduch. Keď v jeden večer Robert uvidel v rakúskej televízii,  že dve rodiny východných Nemcov úspešne odleteli v jednom balóne, tak si pomyslel, že to nie je nič zložité. Až nasledujúce dni, týždne a roky, počas ktorých spolu s manželkou šili balón, ukázali, ako sa mýlil. Príbeh rodiny Hutyrovcov má šťastný koniec, čo sa však o niektorých ďalších príbehoch v knihe povedať nedá. Okrem už spomínaných odvážnych útekov za Železnú oponu obsahuje publikácia aj invenčné úteky cez Berlínsky múr z východného do západného Nemecka..    

2. Čím to podľa teba je, že príbehy z čias komunizmu a Železnej opony si vždy nájdu svoj okruh čitateľov?
- Zrejme za to môže absurdita vtedajšej doby. Ľudia majú radi absurditu, ale zvonku, na divadelnom javisku a nie vtedy, keď ju sami prežívajú a musia s ňou bojovať. Stojí to veľa síl a námahy. Dnešní mladí ľudia nevedia pochopiť, že existovali vycestovacie doložky, devízový prísľub a podobné nezmysly. Len sa zbalia a cestujú, svet gombička. Kým my sme sa najďalej dostali do Bulharska, oni študujú v Austrálii. Nie je to úžasné? Ešte aj teraz keď idem na bicykli cez hraničný priechod Petržalka – Berg, tak sa cítim slávnostne, akoby som išiel na dovolenku. Veď už len taký Berg, Hainburg alebo Marchegg to bol pre moju generáciu nedosiahnuteľný Západ. 

3. Odkiaľ si zobral na túto knižku inšpiráciu, a čím ťa zaujal práve tento spôsob úteku za hranice?
- Asi pred tridsiatimi rokmi som prvýkrát počul o nezvyčajnom ilegálnom prelete cez štátne hranice z ČSSR do Rakúska. Najskôr sa spomínalo rogalo a neskôr balón. Tieto príbehy sa šírili ústnym podaním, keďže noviny o tom nesmeli písať. Pochopiteľne, ich obsah mal tendenciu sa meniť, veď kto vyrozpráva jeden príbeh rovnako? Vždy z neho niečo ubudne alebo sa zmení. A tak sa skutočné príbehy stávajú legendami, ktoré po rokoch môžu byť pravdivé, alebo čiastočne pravdivé. Išlo mi o to, aby sa zachovala pravda o tom, ako to skutočne bolo.

4. Vedel by si svoju knihu 55 minút medzi životom a smrťou predstaviť sfilmovanú? Pri súčasnej slovenskej filmovej tvorbe by to mohlo byť celkom akčné osvieženie. Dajme tomu, že sú na to peniaze, a môžeš si ako autor popustiť uzdu fantázie.
- To je zaujímavé, každý, kto zbadá obálku tej knižky, okamžite myslí na film. Viem si predstaviť hraný, alebo aj dokumentárny film, prípadne hraný dokument. Tých možností je viac. Napokon, aj let dvoch východonemeckých rodín z NDR do Západného Nemecka pred rokmi sfilmovali, myslím, že sa to kino volá Night Crossing. Škoda len, že na Slovensku akoby o takéto témy nebol záujem, nakrúcajú sa väčšinou rozprávky, nekonfliktné veci a či pokusy o komédiu. Od novembra ´89 sa u nás nenakrútil ani jeden dôležitý a zásadný film, na rozdiel od českej kinematografie.       

5. Aj keď nepatríš k spisovateľom, ktorí vydajú každý rok novú knihu, máš už teraz v šuplíku nejaký námet, ktorým nás najbližšie potešíš? Ak áno, môžeš aspoň naznačiť o čom bude?
- Po knihe Bol som detský špión (vyd. 2011) bolo veľmi ťažké nájsť tému, ktorá by sa k tomuto fascinujúcemu príbehu priblížila. Napokon som si uvedomil, že to ani nebude možné. Doteraz väčšina ľudí na Slovensku - a čo je zaujímavé, na rozdiel od Česka, kde kniha vyšla v preklade – neverí, že niečo tak obludné ako detskí špióni v socializme existovali. Až nedávno sa mi dostalo zadosťučinenie, keď som našiel článok o východnej Nemke Angele, ktorú ako 14-ročnú zneužívala bývalá tajná služba Stasi. V Nemecku vyšla o nej minulý rok kniha. Takýchto príbehov o zneužívaní detí v prospech moci sa objaví viac, o tom som presvedčený. Moja aktuálna kniha 55 minút medzi životom a smrťou nie je až tak ťažko uveriteľná, aj keď  jednotlivé príbehy často vyrážajú dych. Čo sa týka budúcnosti, v hlave mám viacej námetov, uvidíme, čo sa podarí. Úspech pri dokumentárnej spisbe totiž nie vždy záleží od nadšenia autora :)


Knihu 55 minút medzi životom a smrťou si môžete kúpiť aj online: martinus, gorila, artfórum, littera




Súvisiace články:

Bol som detský špión: Ako totalita využívala naše deti!

Dojmy zo streleckého kurzu: Radšej raz vystreliť, ako sto krát o tom počuť

Šokujúca aféra: Spoveď spoluautora nového slovenského románu

Autor: Myshoun / Jozef Kollár, 17.2.2016
Foto: arch JK