ľudia

Macháčová & Dyda: Škandál v lepšej spoločnosti

Je šťastné manželstvo naozaj len ilúzia? Anonymná správa od dôverného priateľa otriasla základmi nákladného, no harmonického života manželskej dvojice Izabely a Alberta Wolfovcov. Podľa pisateľa má úspešný právnik a tvár novovzniknutej politickej strany milenku.

Šokovaná Izabela si najme súkromného detektíva, aby potvrdil či vyvrátil anonymné tvrdenie. Netuší, že Albert má skutočne v pláne zmeniť nielen svoju kariéru, ale po voľbách aj manželku. Miesto po jeho boku má zaujať mladá investigatívna novinárka Petra Brunovská. Atraktívnu čiernovlásku však nájdu mŕtvu. Okruh ľudí, ktorí by mohli stáť za jej smrťou, je nejasný. Podozrenie padá na každý terč Petriných článkov, novú politickú superstar, ale aj na Izabelu, ktorá nemienila hrať druhé husle. Ako zdolajú účastníci tohto škandálu jeho následky? Vyrovná sa s ohrozením svojich plánov do seba zahľadená lepšia spoločnosť? Spád udalostí naznačuje, že dôležitejšie než samotný zločin je to, kto z neho vyťaží čo najviac.

 

ŠKANDÁL V LEPŠEJ SPOLOČNOSTI

Izabela dopila pohár a postavila ho vedľa fľaše červeného vína. Natiahla ruku k notebooku položenému na gauči a prstom prešla po touchpade. Na monitore sa objavila fotografia jej manžela s čiernovlasou mladou ženou. Na prvý pohľad nevinný záber dvoch ľudí. Sedeli intímne naklonení k sebe a dotýkali sa plecami. Snímku však dopĺňala správa napísaná veľkými písmenami bez diakritiky:

DAJ SI POZOR NA MANZELA, PODVADZA TA!
TVOJ DOVERNY PRIATEL

Omráčene si prečítala text niekoľkokrát. Bolo jej jasné, že emailová adresa odosielateľa doverny.priatel@gmail.com bola zriadená len na tento účel; niekto im chce ublížiť. Nechcela si pripustiť, že by text správy bol pravdivý. To je predsa nezmysel, Albert by desať mesiacov pred voľbami neriskoval, že si zničí sľubnú politickú kariéru. Okrem toho je medzi nimi všetko v najlepšom poriadku. Za tie roky, čo sú spolu, by okamžite vytušila, že niekoho má.
Stále nosí tielko, nezmenil vodu po holení a svadobnú obrúčku má zarezanú v treťom článku prstenníka. Určite by sa niečím prezradil, uvažovala, ale pochybnosti sa do nej zahlodávali.
Váhavo klikla na šípku Odpovedať a do okienka pod správou stručne napísala:

Kto ste? Kto je tá žena?

Naliala si víno a popíjajúc čakala. Vypila aj druhý pohár, ale odpoveď neprichádzala.
Opäť otvorila správu s priloženou fotografiou a hľadela na ňu, kým šetrič obrazovky nespustil animáciu bublín stúpajúcich k povrchu, až napokon monitor úplne zhasol.
Mail jej prišiel iba pred dvoma hodinami na pracovnú adresu, ktorú má uvedenú na webstránke ich súkromnej pediatrickej kliniky Meduška so sídlom v novopostavenom bytovom komplexe bratislavského Ružinova. Očná lekárka Izabela Wolfová bola jednou z troch majiteliek moderne vybavených priestorov, v ktorých poskytujú zdravotnú starostlivosť deťom v desiatich odborných ambulanciách, od zubnej až po kardiologickú. Aj Wolfová popri manažérskej práci dva dni v týždni ordinuje. 
Rázne vstala, hlava sa jej zakrútila. Dopadla späť na sedačku. Monitor sa pohybom epied znova rozsvietil, do očí jej udrel Albertov žiadostivý výraz. Hlavu mal naklonenú nabok a zrenice viditeľne rozšírené túžbou. Neraz ho varovala, že očný lekár v oku vidí viac ako iní a v sivom takmer detailne. Izabele zovrelo žalúdok, telom jej prebehla triaška.
Zaklapla počítač, položila ho na nízky konferenčný stolík a opäť sa zdvihla. Starožitné hodiny po starej mame odbili pol, malá ručička sa blížila k rímskej číslici desať, a Albert ešte stále nebol doma. Lívia už, našťastie, spala, zajtra píšu písomku z matematiky.
Tápavo prešla chodbou ku dverám kúpeľne a zavrela sa dnu. Pustila vodu a nahla sa nad umývadlo. Pocítila náhlu úzkosť. Opláchla sa studenou vodou, vystrela sa a zastavila prúd. Tvár si vyutierala do mäkkého frotírového uteráka a zadívala sa do veľkého zrkadla nad umývadlom. Pohľad mala pohasnutý, kútiky úst poklesnuté a vrásky na čele pripomínali kožu leguána. Akoby z minúty na minútu zostarla. Sama sebe bola zrazu cudzia.
Vyzerala strašne. Krátke tmavé vlasy jej voda prilepila okolo nevýraznej bledej tváre, v hnedých unavených očiach jej vystúpili žilky. Opakom dlane si utrela pery, zacítila vlastný dych presýtený alkoholom.
Život sa jej šúverí ako suchý list v jeseni. Napokon aj ona zvädne v kresle tohto bytu, opustená a s pohárom vína v ruke. Cítila to v kostiach. A za všetko môže jeden odporný mail.
Vzdychla. Musí si odpočinúť, celý deň bola na nohách. Vybavovala lízing na kúpu röntgenu. To ešte netušila, aké prekvapenie ju čaká v mailovej pošte.
Mala by si nejako overiť, či jej je Albert naozaj neverný, premýšľala. Ako? Opýta sa ho priamo, predloží pred neho fotografiu, nech jej ten záber vysvetlí. Lenže vzápätí počula výhovorky – Nie je to tak, ako si myslíš. Bol to len jednorazový úlet. Nič pre mňa tá baba neznamená. Záleží mi len na tebe, na našej rodine. Bla, bla... Izabelu bolestivo pichlo pri srdci.
Možno sa zbytočne plaší a za všetkým je iba skorý predvolebný útok konkurencie alebo nejaký nespokojný klient. Náhodne urobená trošku šteklivá fotografia dokáže roztočiť pekelné koleso. Hľadala nejaké logické vysvetlenie a snažila sa nemyslieť na manželov chtivý pohľad na zábere – práve ten ju zneistil.
Zrazu sa dvere kúpeľne pootvorili a ukázala sa v nich Albertova hlava.
„Tu si?“ podišiel k Izabele, odzadu ju chytil za plecia a pobozkal na vlasy. „Ospravedlňujem sa, ale zdržal som sa na večeri s jedným mandantom.“
Izabela v zrkadle pozorovala jeho veľké arogantné pery, hľadajúc stopy po rozkoši. Videla, ako sa otvárajú, zatvárajú, špúlia. Jej muž presvedčí každého. Hoci na Albertov vstup do politiky nemali rovnaký názor, vedela, že uspeje. Na myšlienku, že sa stane manželkou vplyvného muža, si už pomaly privykla. Svojím spôsobom sa obetovala, robila všetko, čo on pokladal za správne. Milovala ho.
„Chcel som ti zavolať, no ako na potvoru sa mi vybil mobil. Nemôžem za to,“ spoza chrbta vytiahol červenú ružu a lupeňmi ju pohladil po líci.
Vďačne sa usmiala. Kvet razom, aspoň na čas, umlčal jej pochybnosti, ale i tak sa vyhla pohľadu do Albertových očí. Bála sa, čo v nich odhalí. Vzala ružu, privoňala k nej a zvrtla sa k manželovi.
„Otvorila som červené, nedáš si pohárik pred spaním?“ opýtala sa. Keby aj mail, ktorý jej prišiel, bol pravdivý, o pozornejšom mužovi iné len snívajú. Nezahodí šestnásť rokov manželstva len tak za hlavu!
„Dám,“ šepol zmyselne a zovrel jej boky. „No najprv si niečo vezmem,“ zdvihol Izabelu, otočil sa s ňou v náručí a vysadil ju na práčku.
„Ach nie, nie, prestaň. Som unavená,“ bránila sa.
„Ale no tak!“ zaboril tvár medzi jej prsia.
„Albert, už bude desať hodín, fakt som totálne vyčerpaná,“ jemne ho odstrčila, zoskočila z práčky a vydala sa do obývačky.
Kráčal za jej pätami po teplej drevenej podlahe. Očakával, že sa Izabela z milovania vykrúti, ako vždy. Nebola spontánna, potrebovala byť pripravená, oddýchnutá, naladená a osprchovaná. Koniec koncov ani on po búrlivom sexe s Petrou na ďalšie laškovanie nemal chuť. Lenže taktika otvorene dávať najavo záujem mu vždy vychádzala. Okamžite ho zbavovala podozrenia, že namiesto večere s mandantom ležal nejakej žene medzi nohami.
Ružou zakúpenou cestou na čerpacej stanici sa úspešne vyhol manželskej hádke a vyčítavým pohľadom. Nemusel odpovedať na pichľavé otázky a hľadať trápne výhovorky. A Izabela nad jeho neskorým príchodom prižmúrila oči.
Dobrá práca, v duchu pochválil sám seba. Albert Wolf s povesťou prešibaného a nebezpečného vodcu vlčej svorky každému prejde cez rozum. Sebavedome sa našponoval.
Izabela vytiahla zo sklenenej skrinky sekretára ešte jeden pohár na víno, naplnila ho a podala manželovi, ktorý sa medzitým pohodlne rozvalil v kresle.
„Aký si mal deň?“ zaujímala sa. Wolf sa prikrčil v kresle, akoby túžil byť neviditeľný.
„Čo bolo v práci?“ premerala si ho. Sedel s kolenami ďaleko od seba, krútil vínom v pohári a nedbalo pozoroval jeho elipsu. Chcela by mu vidieť do hlavy, dozvedieť sa, o čom premýšľa, lebo vyzeral duchom neprítomný. Myslí na ňu? Izabelu pichlo v hrudi. Patrí Albert iba jej? Neistota jej opäť zovrela dušu. Nezbaví sa jej, podozrenie má silnú moc. Je ako zatuchlina, tak ľahko nevyprchá. Čo ak jej je Albert naozaj neverný? Nie, nie je! Nezačínaj s tým, varoval ju akýsi vnútorný hlas, ale nutkanie, aby pátrala a dozvedela sa viac, bolo silnejšie.
„Celý deň som sa nezastavil. Neviem sa vyhrabať z papierov. Jeden prípad za druhým,“ odpovedal ľahostajne, i naďalej pozorujúc chvejúcu sa hladinu krvavého moku. „A ty, čo nové na klinike?“ pozrel na ňu a odpil si.
Izabela sa mdlo usmiala a v pomykove sa odvrátila, aby jej nevidel do tváre. Čo mu má povedať? Na jej odpoveď musí nutne nadväzovať otázka, ktorá ju zožiera od chvíle, čo si prečítala mail. Opýta sa ho teda, či má milenku. Musí sa ho opýtať na toľko vecí, nevydrží v sebe skrývať nezodpovedané otázky, budú ju rozleptávať. Bojovala sama so sebou, nevedela, čo robiť. Namiesto otázok, ktoré chcela položiť, si však náhle ukryla tvár do dlaní a rozplakala sa. Bojí sa, je zbabelá.
„Preboha, čo sa stalo? Prečo nariekaš?“ Wolf preľaknuto nadvihol obočie. Izabela nemala vo zvyku plakať, a už vôbec nie v prítomnosti niekoho druhého. Bola príliš hrdá a slzy považovala za slabosť. Položil pohár na stôl, vstal a priskočil k nej. „Iza, Izka, čo ti je?“ privinul si ju k sebe.
„Nič,“ vzdychla. Slzy jej stekali po lícach, chvela sa v Albertovom náručí, vzlykala mu na pleci.
„Tak prečo plačeš?“
„Vezmi si ma,“ zamumlala nejasne a poutierala si tvár do rukáva domáceho úboru.
„Prosím?“ ohromene sa opýtal.
„Vezmi si ma,“ vyriekla. Vyslobodila sa z Albertovho zovretia, uvoľnila mu viazanku a rozopínala košeľu. „Nemala som ťa odmietnuť, vezmi si ma.“
„Prosím?“ zaskočene cúvol.
„Miluj ma, poď!“ Chvatne sa vyzliekla a rýchlo zamkla dvere obývačky.
„Vôbec ti nerozumiem, pred minútou si na to nemala chuť,“ zamračil sa. Izabelina prudká, nečakaná zmena ho vyviedla z miery.
Nahá si kľakla pred neho, rozopla mu rázporok, stiahla nohavice a pustila sa prebúdzať jeho pýchu.
Zaspätkoval, dotyk jej pier ho úplne zaskočil a vzrušenie zradilo. Po sexe s Petrou sa len ledabolo opláchol v umývadle, nikdy sa u nej nesprchoval, aby vôňa iného sprchovacieho gélu či sviežosti nevzbudila v Izabele podozrenie. S takýmto prekvapením nepočítal. Kristepane, čo to do jeho ženy vošlo, vôbec neodhadol situáciu! Chytil Izabelu za hlavu a odtlačil ju. Vedel, že sa správa nelogicky, strácal kontrolu a jeho plány mu dnes večer akosi nevychádzali. V duchu sa dovolával manželkinej únavy. Lenže Izabela si ľahla na mäkký koberec a za kravatu ho stiahla k sebe.
Nešikovne maskoval, že nie je schopný ľúbostného aktu, pomáhal si rukou, v pamäti lovil obrazy nahých vzrušujúcich žien, no najmä ohnivej Petry. Bozkával Izabelu na prsia, cmúľal jej bradavky, len aby získal čas. Ich telá sa, našťastie, za tie roky už natoľko poznali, že naostatok sa mu ako-tak podarilo zaktivizovať k činu. Prudko sa zmocnil svojej ženy, až zastonala.
Izabela tuho stisla viečka. Vedela, že týmto úbohým skutkom nič nevyrieši a celá vášnivá komédia je zbytočná. Odjakživa pohŕdala ženami, ktoré si takýmto zahanbujúcim spôsobom vymáhali dôkaz lásky, aby dosiahli zdanlivé klamlivé víťazstvo. Teraz koná rovnako ako ony...
Mala by radšej zavolať nejakému súkromnému detektívovi, áno, to je dobrý nápad! Spomenula si, že pred časom o jednom čítala v akýchsi novinách. Ak má jej muž naozaj milenku, vypátra, kde si to rozdávajú.
Hneď ráno pohľadá článok na internete, určite nájde aj kontakt a dohodne si s ním schôdzku. Albert si nesmie nič všimnúť, ak je fotografia len podlý podvrh, vysmial by ju.
Spokojná so svojím rozhodnutím konečne sa oddala túžbe. Hýbala sa rýchlejšie než inokedy, vzdychala hlasnejšie a náruživejšie, až sa sama pred sebou hanbila. V duchu už detektívovým okom sledovala Alberta ulicami, prenasledovala jeho mercedes, stláčala spúšť fotoaparátu. Srdce jej tĺklo opreteky, a keď s priduseným výkrikom napokon dosiahla orgazmus, rozžiarene sa usmievala.
Albert sa zadychčane prevalil na chrbát. Cítil sa ako Sizyfos, ktorému sa takmer podarilo vytlačiť  na vrch obrovský balvan. Dúfal, že Izabele stačilo a nebude chcieť, aby jej ešte raz vyšiel v ústrety, lebo jeho kameň sa práve skotúľal do údolia...
Ešte ma šľak trafí! uvažoval zdrvene. Delil medzi dve ženy nielen svoj čas, ale aj energiu. No keby teraz zbadal Petru, ozrutný balvan by razom vytlačil znova na vrchol. Pokojne mu mohla zaspievať ako Nina Simone I Put Spell on You, dokonale ho uhranula. S ňou sa dokázal milovať kdekoľvek a kedykoľvek. Boli jeden druhému odmenou, hoci len v isté dni a na niekoľko hodín.
Dnes, keď si po rýchlom štarte trochu oddýchli, prehla sa nad ním ako mačka. Pomaly mu prešla prstami od očí cez bradu až k viditeľne prebudenému rozkroku. Postavila sa na posteľ a kolísajúc sa v bokoch, obkročmo si naňho sadla.
Ježišikriste, rýchlo sa obrátil, lebo pri spomienke opäť pocítil náhle vzrušenie.
„Poďme už spať,“ vytrhla ho Izabela z myšlienok, vstala a zbierajúc oblečenie, zamierila do kúpeľne.
Wolf hlasno vzdychol. Hra s Petrou sa stratila. Pootočil hlavou a mlčky pozoroval manželku.
Spolužiačka z gymnázia, poznajú sa večnosť. S rôznymi menšími aj väčšími prestávkami sa schádzali aj rozchádzali a napokon vzali. Stále ju mal svojím spôsobom rád, hoci pôvab jeho ženy bol vždy nenápadný, bez farby a lesku. Kedysi mu neprekážalo, že sa inteligentná sivá myš v jeho tieni úplne stráca. Jemu hádali tridsať, i keď už mal o dekádu viac. Izabela by však svoj vek nezaprela. Časy sa menia, dnes každý očakáva, že žena bude ozdobou muža, zvlášť mocného muža v postavení, aké sa chystá dosiahnuť. Možno preto ho Petra tak fascinuje, premýšľal, preto sa s mladou novinárkou zaplietol a často si ju predstavoval po svojom boku.
„Albert, poď, lebo zaspíš na zemi a zajtra ti to bude chrbtica celý deň pripomínať,“ ozvala sa z druhej miestnosti Izabela. Prehltla liek na spanie a túžila iba po jednom – zaspať naveky.
„Rozkaz, pani doktorka,“ zamračil sa. Neochotne vstal a dovliekol sa do spálne.



Informácia o autoroch:
Adriana Macháčová  a Róbert Dyda po úspešných románoch Šokujúca aféra (2014), Šokující aféra (ČR 2014) a Vieme prví (2015) prichádzajú s novým dynamickým príbehom s detektívnou zápletkou Škandál v lepšej spoločnosti, v ktorom  základmi prepychového a harmonického života manželskej dvojice Izabely a Alberta Wolfovcov otrasie jedna anonymná správa.

Adriana Macháčová je autorkou románov Cudzie vzťahy (2011), Žena vplyvného muža (2012), Žena vlivného muže (ČR 2015), Dobré dni sa začínajú v noci (2012) / V slepej uličke (2015),  Striptíz duší (2013), Nebezpečný muž (2014), Nikdy never ryšavke (2015) a Hubertove ženy (2015). Narodila sa v znamení Vodnára, vyštudovala FiF UK v Bratislave. S manželom, synom Maximom a s kokeršpanielom Boubou žijú striedavo v Bratislave a vo Viedni.

Róbert Dyda, publicista a vydavateľ internetového magazínu Sieťovka, bol pri zrode najnavštevovanejšieho slovenského blogu. Takmer desaťročie adminoval v mienkotvornom denníku a vyskúšal si aj prácu v bulvári. Narodil sa v znamení Barana, vyštudoval FiF UK v Bratislave. Už niekoľko rokov žije neďaleko Mníchova.

Autor: RD, 3.1.2016
Foto: arch RD