blogy

Slová, ktoré už dnes ľudia skoro nevedia povedať

Také jednoduché a pritom zložité. Všetko sa nedá vyjadriť iba smajlíkom na chate. Piekak však nastáva vtedy, keď sa vhodný emotikon použiť nedá, lebo živočíchovia sedia alebo sa stretávajú tvárou v tvár. Mimika napovie, ruky a nohy pomáhajú ako vedia, ale reč sa vynechať nedá. A práve tá v dnešnej dobre stráca pár zo svojich zázračných slov.

Hovädo a buran v jednom
Férovo si priznať chybu už asi dokáže len málokto. Počnúc jasným zavinením dopravnej nehody, cez sprosté roznášanie nepodloženého ohovárania pretriasanej osoby, až po zlyhanie v  pracovných alebo rodinných povinnostiach. Pritom stačí povedať – prepáč alebo mrzí ma to. Koľko ľudí sa radšej drzo osopí, a za každú cenu radšej budú presviedčať o svojej (ne)pravde?  

Daj to sem
Všetci sú „páni“ a nikto za nič neprosí. Aj keď to učíme už malé deti, časom sa toto slovo nešťastne gumuje z pamäte. Požiadať o pomoc nie je hanba, a dokáže to iba pár písmen správne zložených do jedného – prosím. Veď ako len poeticky znie „Prosím ťa, páľ do ...“


Ok, pohodka
Rado sa stalo / niet za čo. Dvojica vhodná po prípadnom poďakovaní (ak sa ho náhodou dočkáte). Z nášho orálneho otvoru neubudne a vďačný občan tajne dúfa, že mu budete nápomocný aj nabudúce. A to vedomie poteší viac ako pochvala pred šéfom.

Cítim k tebe nejakú haluz
Neviem čím to je, ale toto slovné spojenie už v dnešnej dobe ide ľuďom ťažšie cez hubu. Aj keď to cítia vnútorne, vyjadriť to aj verbálne, a nielen bohapustou nakladačkou na matraci býva problém. A pritom je to také jednoduché, stačí sa len hlboko pozrieť druhému do očí a povedať – „milujem ťa“. Muži to často v začiatkoch chodenia zneužívajú ako nástroj na ľahšie zatiahnutie vyhliadnutej samičky do postele. Verili by ste, že pár z nich to dokázalo svojej partnerke povedať iba raz za život? A aj to iba pred svadbou. Počuť to však prvý krát vo vzťahu od ženy, je malý zázrak, nakoľko fešanda je už vtedy zaláskovaná ako včela do medu.

Hm, no fajn...
Najsmutnejšie zo všetkého je, že ľudia často nevedia vyjadriť ani najjednoduchšie duševné platidlo – obyčajné a krátke „ďakujem“. A je úplne jedno, či sa jedná o malú drobnosť alebo čin hodný Ďakovného kríža II. stupňa. Zamrmlanie popod deravý nos, hmmm, alebo na veľa na veľa zahundrané dik... Malé ďakujem ešte nikdy nikomu neublížilo, od žobráka až po kráľa. Jediné ďakujem, kde by som to považoval za jemne nevhodné je ... po sexe :)

Malý pozorovateľský dovetok: Ku všetkým týmto bodom sa hádam hodí aj bonus. Sporadicky si možno prezriete na Facebooku zoznam priateľov. Pri niektorých dodatočne objavujete zmenu ich úvodnej fotky, prípadne mena / nicku, stavu (rodinného či druhého)...  Ajhľa papľuha jedna.... teba tu síce mám, ale dlho o tebe nič neviem. Po obligátnom úvode po rokoch „Čau, ako ide život? Daj o sebe vedieť“ ... do troch viet príde z druhej strany otázka - zabijak  „Čo potrebuješ?“ Po vysvetlení, že naozaj nič, len sa nezištne a zo zvedavosti ozývam... to je tým ľuďom doslova podozrivé. Bohužiaľ majú väčšinou nemilú skúsenosť, že náhly záujem o nich nie je len taký náhodný. Smutné zistenie.

PS: Len tak medzi nami, ďakujem, že ste v čítaní tohto článku vydržali až sem :)

Autor: Myshoun, 19.3.2014
Foto: picstopin.com