pre mužov
Blázni školou povinní – 1 : Vitajte na odbornej praxi smradi!
Viete, čo je to stredoškolský paradox? To nastane vtedy, keď triedna profesorka vyfasuje najväčších hajzlíkov, ktorí sa najlepšie učia. Síce si musí častejšie farbiť vlasy, ale na druhej strane má dôvod na úsmev, že ju za triedu nebuzerujú na školskej rade.
Počas vyučovania sa toho stalo neskutočne veľa, ale stále to bolo nič v porovnaní s tým, čo sa dialo na odbornej praxi. Zveriť stádu mladých koňov obrábacie stroje, to chce dávku odvahy a šialenstva v jednom. Štyri roky v montérkach v strojárskej dielni sú úžasnou spomienkou na strednú školu.
Hlavné postavy: Čeri, Marián, Miki, Gremlins
Vedľajšie postavy: Fevo, Jožko, Miťko, Hrabko, Norbi, Imro Malandulko...
Majstri odborného výcviku: Dominik, Dušan, Milan
Špeciálna postava v dielni: brúsička Ľubka
Privítanie od starých...
V prvom ročníku sme mali asi prvé dva mesiace aj dve dievčatá. Jednu potom preložili do elektrikárskej triedy, druhú potom radšej tiež. Keď tam jedna v triede so spolužiakom otehotnela, už sme ju viac nevideli. Školské dielne boli pre niekoho živé peklo, pre iného skutočný raj. Podľa toho, koho to ako bavilo.
Nesmelých chalanov vítali starí žiaci asi nasledovne: “Hej mladý, tu máš známku (niečo ako kovový žetón veľkosti eura) a choď mi do výdajne zobrať 14-tku fajrontový kľúč“. A tak vyhliadnutý mladý poslušne cupital k výdajnému okienku. Tam väčšinou nasledovali podľa nálady príslušného majstra dve odpovede Prvá: „A ty si úplný debil, však si z teba robia srandu, vypadni!“ a druhá zákernejšia „ Štrnástku nemám, ale môžeš použiť bazmegovú redukciu“. Keď sa mladý so zvesenou hlavou vrátil, tak v oboch prípadoch nasledoval hurónsky rehot (pozn. Fajrontový kľúč neexistuje, lebo fajront je predsa voľno)
Baby vítali pikantnejšie. K vyhliadnutej kráske (čo bol niekedy dosť problém) pristúpili so zamazanými rukami a smutnou prosbou v hlase a očiach. „Vytiahni mi prosím ťa z vrecka handru, nechcem si zašpiniť celé montérky“. Naivná slečna poslušne išla vytiahnuť handru z vrecka nohavíc. A vrecko? Bolo dopárané a fešák bol väčšinou „na ostro“, takže milostivá ucítila v ruke nejakú mäsovú guľatinu. Feši následne ucítil v uchu rev, prípadne facku cez celý ksicht, a raz dokonca telefónne číslo. Tomu sa vraví láska na prvý pohľad... teda pomak.
Brúsenie „vypodložovákov“
A nastalo eldorádo. Rozdelili nás na tri skupiny. Jedna išla na sústruhy, druhá na frézy a tretia na ručné obrábanie. Moja skupina na to išla do piky. Takže tretina roka boli dielne celkom nuda a námaha. Všetko sme väčšinou robili ručne. Rezali, brúsili, pilníkovali. Sem tam sa niekomu z nás podarilo dostať na stojanovú vŕtačku, ohýbačku alebo kotúčovú brúsku. Keďže army shop bol v meste iba jeden, aj to drahý ako fras, tak sme sa vynašli. Čo nekúpiš, to si musíš sám vyrobiť. V dobe chodenia na diskotéky, a hlavne v chalanskej škole sa taký dobrý boxer zišiel ako soľ. Gremlins doniesol vhodný materiál, a už sme na tom makali ako na šťavnatej študentke. Podľa chrómovaného originálu sme tvar prekreslili na kov. Vŕtačka a brúska potom spoznali, čo je to námaha. Museli sme to urobiť rýchlo, veľmi rýchlo a hlavne bez toho, aby o tom majster vedel. Zbytočne. Vymákol nás, lebo mantinel čo mal dávať pozor, akurát nepochopiteľne riešil zlomenú rúčku od kladiva. Nechal sa však naveľa ukecať, že to nerobíme boxeri, ale vypodložováky na Gremlinsovú 350-tku, aby mal vyššie sedadlo. Blbosť riadna, ale zabralo to. Keď sme druhý krát robili podobné výrobky, tak nám ich zhabal, lebo že to tie boxeri teraz už predsa len asi budú.
Medzitým sme do zblbnutia vyrábali lopatky na smeti, plechové koše na smeti, rôzne debničky na somariny a podobne. Nešťastný Malandulko chcel vtedy vyrobiť pre frajerku pás cudnosti, ale našťastie mu to nebolo umožnené. Vítanou zmenou bol príchod nejakého trhnutého „umelca“, ktorý začal na vedľajšom stole vyrábať akože dielo v tvare morských vĺn. Bolo to niečo tak ohyzdné, že by ho s tým vyhodili hádam aj v zberných surovinách. (V tom zbere to aj tak vraj skončilo) Aspoň sme mu sem tam mohli s niečím pomáhať a skôr nám prešiel čas. Keď tri mesiace ubehli, išlo sa na sústruhy...
Súvisiace články:
Blázni školou povinní – 2: Zapni to, nech to lieta!
Blázni školou povinní – 3: To tak vrieska moja frézka?
-
nová fotogaléria
... staršie fotogalérie -
nové video
... staršie videá